Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu vo štvrtok 19. novembra 2026 rozhodol, že Mjanmarsko sa dopustilo genocídy na moslimskej menšine Rohingov. Ide o historický verdikt, ktorý predstavuje významný krok v medzinárodnom úsilí o potrestanie zodpovedných za masové násilie. Rozhodnutie privítali predstavitelia Organizácie Spojených národov. Generálny tajomník António Guterres vyzval Mjanmarsko, aby splnilo svoje povinnosti a umožnilo obetiam bezpečný návrat domov.
Rozsudok sa týka vojenských operácií z roku 2017 v severnej časti Rakhinského štátu na západe Mjanmarska. Vtedajší zásah armády sprevádzalo násilie voči civilnému obyvateľstvu, zabíjanie, sexuálne násilie a vypaľovanie dedín.
Guterres žiada bezpečný návrat Rohingov
Generálny tajomník OSN António Guterres privítal rozhodnutie súdu a zdôraznil, že Mjanmarsko musí rešpektovať povinnosti vyplývajúce z rozsudku.
Podľa neho by malo zabezpečiť nielen nápravu spôsobených škôd, ale aj podmienky na bezpečný, dobrovoľný a dôstojný návrat Rohingov do ich pôvodných domovov. Dôležitou súčasťou procesu má byť aj opätovné spojenie rodín, ktoré rozdelilo násilie a následný útek z krajiny.
Rozhodnutie privítal aj vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Verdikt označil za zásadný medzník v úsilí o spravodlivosť a ukončenie beztrestnosti za závažné porušovanie ľudských práv.
Súd potvrdil zodpovednosť Mjanmarska za genocídu
Medzinárodný súdny dvor dospel k záveru, že Mjanmarsko sa dopustilo genocídy na skupine Rohingov v severnej časti Rakhinského štátu. Zároveň konštatoval, že krajina porušila povinnosť zabrániť genocíde, ktorú vykonávali aj jednotlivci bojujúci po boku bezpečnostných síl.
Súd sa zaoberal aj ničením dôkazov. Podľa jeho záverov mjanmarské orgány ničili stopy po zločinoch vrátane pozostatkov obetí a miest, na ktorých sa odohrávali vojenské operácie.
Rozhodnutia medzinárodných súdov zohrávajú dôležitú úlohu aj pri posudzovaní ďalších vojnových konfliktov. Ukrajina napríklad podala žalobu na Rusko na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu. Viac sa dočítate v článku Ukrajina podala žalobu na Rusko na Medzinárodnom súdnom dvore.
Nie všetky body žaloby však súd uznal. Pomerom hlasov 14 ku jednej rozhodol, že Mjanmarsko priamo a verejne nepodnecovalo súkromné osoby ku genocíde.
Rozsudok tak presne vymedzil, za ktoré porušenia medzinárodného práva nesie krajina zodpovednosť.
Gambia podala žalobu už v roku 2019
Právne konanie sa začalo v novembri 2019, keď Gambia podala na Medzinárodný súdny dvor žalobu proti Mjanmarsku. Urobila tak v mene Organizácie islamskej spolupráce a obvinila krajinu z porušovania Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948.
Prípad sa týkal najmä vojenskej operácie z roku 2017, počas ktorej mjanmarská armáda násilne vytlačila z krajiny približne 750-tisíc Rohingov. Mnohí z nich utiekli do susedného Bangladéša, kde dodnes žijú v utečeneckých táboroch.
Operáciu sprevádzali správy o masovom zabíjaní, znásilňovaní, sexuálnom násilí a ničení obydlí. Mjanmarsko obvinenia z genocídy odmietalo a vojenský zásah obhajovalo ako operáciu proti povstalcom.
Obete majú dostať odškodnenie
Súd rozhodol, že Mjanmarsko musí nahradiť škody spôsobené porušením svojich medzinárodných záväzkov. Konkrétnu výšku odškodnenia ani spôsob jeho vyplatenia zatiaľ neurčil. O týchto otázkach má rozhodnúť v ďalšej fáze konania.
Problematika genocídy a zodpovednosti za masové násilie sa objavuje aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine. OSN opakovane upozorňuje na závažné porušovanie medzinárodného humanitárneho práva. Vyšetrovatelia napríklad informovali o mučení a hromadných popravách ukrajinských vojnových zajatcov. Viac v článku Mučenie aj hromadné popravy. Ukrajinskí zajatci čelia systematickému zlému zaobchádzaniu, zistili vyšetrovatelia OSN.
Pre Rohingov má rozsudok význam predovšetkým ako oficiálne potvrdenie zodpovednosti Mjanmarska za genocídu. Zároveň otvára ďalšiu kapitolu úsilia o odškodnenie obetí a vytvorenie podmienok na ich bezpečný návrat.
Presadenie rozsudku môže byť komplikované
Verdikt Medzinárodného súdneho dvora je právne záväzný, jeho praktické presadenie však môže byť komplikované. Súd nemá vlastné donucovacie zložky, ktoré by dokázali prinútiť štát k okamžitému vykonaniu rozhodnutia.
Dôležitým faktorom preto zostane aj medzinárodný tlak na mjanmarské orgány. Otázka zodpovednosti štátov za závažné porušovanie ľudských práv je pritom jednou z kľúčových tém, ktorými sa zaoberajú aj orgány OSN. Pripomína to aj prípad, keď Rusko prišlo o miesto v Rade OSN pre ľudské práva a nahradilo ho Česko.
ČÍTAJTE AJ
- Ukrajina podala žalobu na Rusko na Medzinárodnom súdnom dvore
- Mučenie aj hromadné popravy. Ukrajinskí zajatci čelia systematickému zlému zaobchádzaniu
- Namiesto Ruska bude v Rade OSN pre ľudské práva Česko
- Masaker v Buči by mal otvoriť oči všetkým Slovákom, ktorí odmietajú fakty o ruských vojnových zločinoch