Na Slovensku existujú rodičia, ktorí majú svoje deti, no napriek tomu s nimi celé mesiace alebo roky nežijú a niekedy ich ani nevidia. Práve z takýchto príbehov vyrástla Iniciatíva za vymazaných rodičov – verejná platforma, ktorá upozorňuje na problémy pri rodinných sporoch, výkone súdnych rozhodnutí a prerušení kontaktu medzi rodičom a dieťaťom.
Vznik iniciatívy je spojený s osobným príbehom Beáty Janočkovej, ktorá ju založila po vlastnej skúsenosti s rodinným súdnym konaním a stratou kontaktu so synom. Verejne dostupné súdne rozhodnutie uvádza, že facebooková stránka s názvom Iniciatíva za vymazaných rodičov vznikla približne v júni 2019 a Janočková prostredníctvom nej informovala verejnosť o svojom prípade a priebehu konaní.
Čo znamená „vymazaný rodič“
Názov iniciatívy je postavený na výraze, ktorý má opisovať veľmi konkrétnu životnú situáciu.
„Vymazaným rodičom“ iniciatíva označuje matku alebo otca, ktorí sa napriek rodičovskému vzťahu dostali do situácie, keď s dieťaťom nemajú kontakt alebo je ich kontakt výrazne obmedzený.
Nejde pritom o oficiálny právny pojem.
Samotný výraz vznikol skôr ako spoločenské pomenovanie pocitu rodiča, ktorý má dojem, že zo života svojho dieťaťa postupne zmizol.
Pri dlhodobom odlúčení totiž nejde iba o to, že rodič dieťa určitý čas nevidí. Po mesiacoch alebo rokoch sa môže meniť samotný vzťah, spoločné spomienky aj prirodzené väzby medzi dieťaťom a rodičom.
Aj preto iniciativa používa výraz „vymazaný“.
Za vznikom bol osobný príbeh
Beáta Janočková v rozhovoroch z obdobia vzniku iniciatívy otvorene uvádzala, že projekt vznikol na základe jej vlastnej životnej skúsenosti.
V novembri 2019 vysvetľovala, že iniciatívu založila krátko pred súdnym pojednávaním, pretože chcela, aby verejnosť mala možnosť sledovať jej prípad. Zároveň deklarovala ambíciu pomáhať aj ďalším rodičom v podobnej situácii.
Práve v tomto momente sa z osobného príbehu začala rodiť širšia myšlienka.
Nešlo už iba o jednu matku a jeden spor.
Do verejného priestoru sa začala dostávať otázka, koľko ďalších rodičov sa nachádza v podobnom postavení a čo sa s rodinou deje vtedy, keď rozhodovanie o dieťati trvá mesiace alebo roky.
Koho chce iniciatíva zastupovať
Podľa vyjadrení jej zakladateľky bola iniciatíva vytvorená predovšetkým pre rodičov, ktorí sa podľa vlastných slov nemôžu dostať k svojim deťom napriek existencii súdnych rozhodnutí alebo prebiehajúcich konaní.
Nejde pritom iba o matky.
Myšlienka je od začiatku prezentovaná ako platforma pre matky aj otcov.
V roku 2026 Janočková pre denník Štandard uviedla, že iniciatívu kontaktovali stovky rodičov, ktorí opisovali situácie, keď im bývalý partner alebo partnerka bránili v kontakte s dieťaťom.
Takéto tvrdenia však neznamenajú, že všetky prípady majú rovnakú príčinu alebo že zodpovednosť automaticky nesie druhý rodič.
Rodinné spory patria medzi najcitlivejšie súdne konania a každý prípad má vlastné okolnosti. Pri rozhodovaní musí zostať rozhodujúcim kritériom najlepší záujem dieťaťa.
Nie iba Facebook, ale miesto pre konkrétne príbehy
Sociálne siete umožnili iniciatíve robiť niečo, čo bolo pred ich vznikom podstatne komplikovanejšie – spájať ľudí s podobnou skúsenosťou.
Rodič z jedného konca Slovenska môže zistiť, že podobným problémom prechádza rodina stovky kilometrov od neho.
Príbehy, ktoré by inak zostali uzatvorené medzi rodičmi, súdom, advokátmi a úradmi, sa tak dostávajú do verejného priestoru.
Práve medializácia bola jedným z pôvodných cieľov iniciatívy. Janočková už pri jej vzniku hovorila o snahe dostať problém do povedomia spoločnosti a následne presadzovať zmeny vo fungovaní rodinnoprávnych konaní.
Čo chce iniciatíva zmeniť
Od začiatku nejde iba o zverejňovanie osobných príbehov.
Medzi deklarované ciele patrili aj legislatívne zmeny, rýchlejšie konanie súdov v rodinných veciach a účinnejší výkon rozhodnutí týkajúcich sa kontaktu rodičov s deťmi.
Problémy rodinného súdnictva pritom nie sú iba témou samotnej iniciatívy.
Keď Rádio Slovensko v roku 2022 diskutovalo o novele Civilného mimosporového poriadku, medzi problémami existujúceho systému uvádzalo prieťahy v rodinnoprávnych konaniach, nedostatočnú špecializáciu sudcov a nízke využívanie multidisciplinárnych prístupov.
Hosťom relácie bola práve Beáta Janočková za Iniciatívu za vymazaných rodičov spolu s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu.
Téma sa tak postupne dostala z Facebooku do celoštátnych médií a verejnej diskusie.
Najcitlivejším bodom je čas
V rodinnom spore môže byť čas oveľa dôležitejší než v bežnom majetkovom konaní.
Ak sa spor o peniaze skončí po troch rokoch, peniaze možno stále vyplatiť.
Pri vzťahu rodiča a malého dieťaťa sa však tri roky nedajú vrátiť.
Dieťa rastie, mení sa jeho osobnosť, vytvára si nové vzťahy a každodenné návyky. Práve preto rodičia združení okolo podobných iniciatív upozorňujú predovšetkým na dĺžku konaní a výkon už vydaných rozhodnutí.
Aj širšia diskusia o rodičovských právach a postavení detí ukazuje, že otázka vzťahu dieťaťa, rodičov a štátu zostáva na Slovensku citlivou spoločenskou témou.
Dieťa nemá byť nástrojom konfliktu
Myšlienka, na ktorej stojí Iniciatíva za vymazaných rodičov, má zároveň širší rozmer.
Po rozchode partnerov prestáva existovať ich partnerský vzťah, no rodičovstvo tým automaticky nekončí.
Konflikt dospelých sa preto nemá prenášať na dieťa.
To však zároveň neznamená, že kontakt s každým rodičom musí byť za každých okolností rovnaký. Existujú prípady násilia, zneužívania, zanedbávania či iného ohrozenia dieťaťa, pri ktorých je obmedzenie kontaktu oprávnené alebo nevyhnutné.
Práve preto musí byť každý rodinný spor posudzovaný individuálne a na prvom mieste musí zostať bezpečnosť a najlepší záujem dieťaťa.
Iniciatíva vstúpila aj do verejnej diskusie
Postupom času už nešlo iba o facebookové príspevky.
Janočková vystupovala v médiách a iniciatíva sa zapájala do verejnej diskusie o legislatíve a fungovaní rodinnoprávnych konaní.
V roku 2022 bola napríklad pozvaná do relácie K veci na Rádiu Slovensko, kde sa diskutovalo o pripravovaných zmenách Civilného mimosporového poriadku.
Existenciu iniciatívy zachytávajú aj rozhodnutia slovenských súdov a dokumenty Úradu priemyselného vlastníctva SR. Ten sa v roku 2023 zaoberal aj snahou o registráciu slovných označení „vymazaný rodič“, „vymazaní rodičia“ a „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ ako ochrannej známky. Úrad pritom konštatoval, že tieto výrazy nemožno považovať za pojmy, ktorých používanie by prináležalo výlučne jednej osobe.
Nie všetky prípady majú rovnaký príbeh
Pri téme „vymazaných rodičov“ je dôležité vyhnúť sa jednoduchému rozdeleniu na dobrého a zlého rodiča.
Vysokokonfliktné rozchody bývajú komplikované. Výpovede rodičov si môžu odporovať a súdy musia vyhodnocovať stanoviská oboch strán, znalecké posudky, sociálne pomery aj názor dieťaťa podľa jeho veku a vyspelosti.
Aj v medializovanom prípade zakladateľky iniciatívy zaznievali od druhej strany odlišné tvrdenia o okolnostiach rodinného konfliktu.
Úlohou iniciatívy preto nie je rozhodovať, kto má v jednotlivých sporoch pravdu. Jej význam spočíva predovšetkým v tom, že upozorňuje na jav, ktorý jej členovia a podporovatelia považujú za systémový problém.
Z osobnej bolesti vznikla verejná téma
Iniciatíva za vymazaných rodičov začínala príbehom jednej ženy.
Po rokoch už jej názov predstavuje širšiu myšlienku: upozorniť na rodičov, ktorí tvrdia, že sa zo života vlastných detí postupne vytratili, hoci o kontakt s nimi majú záujem.
Je to zároveň diskusia o tom, ako rýchlo dokáže štát reagovať v rodinných sporoch, či sa vykonávajú rozhodnutia súdov a ako zabrániť tomu, aby dieťa zostalo roky uprostred konfliktu dospelých.
ČÍTAJTE AJ: Slovensko chystá zásadnú zmenu pre deti. Sociálne siete majú byť až od 16 rokov
Najdôležitejšou myšlienkou však zostáva samotný vzťah dieťaťa a rodiča.
Súdne rozhodnutie možno zmeniť, rozsudok možno napadnúť a zákon možno novelizovať. Roky detstva, počas ktorých sa rodič a dieťa nevidia, sa už vrátiť nedajú.
Práve na túto skutočnosť chce Iniciatíva za vymazaných rodičov upozorňovať.
