Irán vyslal Spojeným štátom a Izraelu ďalšie dôrazné varovanie. Teherán tvrdí, že akýkoľvek nový vojenský útok proti krajine vyvolá tvrdú odvetu a môže rozšíriť konflikt na oveľa väčšiu časť Blízkeho východu. Iránske vedenie zároveň deklaruje, že napriek rastúcemu napätiu zostáva otvorené diplomatickému riešeniu.
Vyhlásenia iránskej armády a ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího prichádzajú v čase, keď sa Katar snaží sprostredkovať obnovenie rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom. Do iránskej metropoly pricestovala katarská delegácia, ktorá má pomôcť zabrániť ďalšiemu vojenskému stretu. Výsledok rokovaní však zostáva neistý.
Iránska armáda varuje pred rozšírením vojny
Hovorca iránskej armády Mohammad Akraminíja v sobotu 31. októbra upozornil, že prípadný nový americký útok by mohol vyvolať rozsiahlejšiu vojnu v regióne.
Podľa jeho vyjadrenia by sa konflikt nemusel obmedziť iba na územie Iránu. Varoval, že ak sa americký prezident Donald Trump rozhodne pre ďalšie vojenské operácie pod tlakom Izraela, dôsledky môžu zasiahnuť oveľa širšiu geografickú oblasť.
Podobne sa vyjadril aj iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Zdôraznil, že iránske ozbrojené sily sú pripravené tvrdo zasiahnuť proti každému, kto by sa pokúsil ohroziť iránske obyvateľstvo.
Tieto vyhlásenia predstavujú ďalšie zvýšenie rétorického napätia medzi Teheránom a Washingtonom. Iránske vedenie sa snaží ukázať, že prípadný nový útok nezostane bez odpovede a že krajina je pripravená brániť sa aj za cenu rozšírenia konfliktu.
Katar sa snaží zachrániť diplomatické rokovania
Vojenské varovania prichádzajú v čase intenzívneho diplomatického úsilia. V piatok pricestovala do Teheránu katarská delegácia, ktorá rokovala s vysokopostavenými iránskymi predstaviteľmi.
Katar patrí medzi krajiny, ktoré sprostredkúvajú komunikáciu medzi Spojenými štátmi a Iránom. Do diplomatických snáh sa zapájajú aj ďalšie štáty regiónu vrátane Pakistanu, Turecka a Saudskej Arábie.
Cieľom sprostredkovateľov je obnoviť rokovania a zabrániť tomu, aby sa konflikt po predchádzajúcich mesiacoch bojov opäť rozšíril. Podľa informácií z diplomatických kruhov sa katarskí vyjednávači snažia dosiahnuť dohodu ešte pred americkými voľbami do Kongresu, ktoré sa uskutočnia 3. novembra.
Rokovania však komplikujú rozdielne predstavy oboch strán o tom, čo by malo byť ich výsledkom. Washington požaduje, aby sa súčasťou dohody stala aj otázka iránskeho jadrového programu. Teherán naopak trvá na tom, že najskôr sa musia vyriešiť otázky súvisiace s ukončením bojov, americkou blokádou a sankciami.
List od J. D. Vancea má otvoriť cestu k dohode
Do diplomatického úsilia sa zapojil aj americký viceprezident J. D. Vance. Podľa informácií denníka The Wall Street Journal poslal na pokyn prezidenta Donalda Trumpa list vysokopostavenému predstaviteľovi iránskej bezpečnostnej štruktúry Mohsenovi Rezáímu.
Cieľom kontaktu má byť oživenie rokovaní a zabránenie ďalšej vojenskej eskalácii. Irán potvrdil, že list od Spojených štátov dostal, zatiaľ však neoznámil, či naň oficiálne odpovedal.
Trump neskôr novinárom povedal, že Vance kontaktoval Irán v súvislosti so zdravotníckou pomocou. Okolnosti komunikácie tak zostávajú predmetom rozdielnych interpretácií.
Diplomatický kanál však podľa dostupných informácií zostáva otvorený. Práve kontakt prostredníctvom Kataru a ďalších sprostredkovateľov môže byť v súčasnosti jednou z mála možností, ako zabrániť obnoveniu rozsiahlych bojov.
Hormuzský prieliv a sankcie zostávajú hlavnými prekážkami
Jednou z najdôležitejších otázok rokovaní je budúcnosť Hormuzského prielivu. Táto strategická námorná trasa spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a patrí medzi najvýznamnejšie dopravné koridory pre svetový obchod s ropou a skvapalneným zemným plynom.
Irán navrhol postup, podľa ktorého by sa plavba cez prieliv mohla obnoviť v priebehu siedmich dní, ak Washington splní jeho požiadavky. Medzi podmienkami Teheránu je ukončenie bojov, zrušenie americkej blokády iránskych prístavov, uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov a zmiernenie sankcií na vývoz ropy.
Irán podľa predchádzajúcich vyjadrení požaduje aj ukončenie nepriateľských operácií na ďalších frontoch konfliktu. Washington však chce, aby sa rokovania od začiatku zaoberali aj jadrovým programom Teheránu.
Práve poradie jednotlivých krokov predstavuje zásadný problém. Spojené štáty požadujú riešenie jadrovej otázky, zatiaľ čo Irán chce najskôr dosiahnuť ústupky v oblasti blokády a sankcií.
Viac o predchádzajúcich požiadavkách Teheránu a jeho návrhoch na ukončenie vojny sme informovali v článku Irán predložil Trumpovi podmienky na ukončenie vojny. Čaká na jeho odpoveď.
Trump čelí rozhodnutiu medzi diplomaciou a vojenským tlakom
Americký prezident Donald Trump zatiaľ nevylúčil ďalšie vojenské operácie proti Iránu. Zároveň však opakovane hovorí o možnosti dosiahnuť dohodu, ktorá by ukončila konflikt a vyriešila otázku iránskeho jadrového programu.
Washington pokračuje v tlaku na Teherán aj prostredníctvom ekonomických opatrení. Americká blokáda iránskych prístavov výrazne komplikuje vývoz ropy, ktorý je pre iránske hospodárstvo dôležitým zdrojom príjmov.
Teherán preto čelí dvojitému tlaku. Na jednej strane musí počítať s možnosťou obnovenia amerických alebo izraelských vojenských útokov, na druhej strane sa jeho ekonomika vyrovnáva s dôsledkami sankcií a obmedzeného obchodu.
Trump pritom podľa predchádzajúcich vyjadrení tvrdí, že rokovania napredujú. Definitívna dohoda však zatiaľ nie je na stole. Trump pred voľbami vylúčil útok na Irán. Tvrdí, že rokovania napredujú.
Teherán pripravuje aj vojenskú odpoveď
Iránske vedenie podľa informácií zverejnených v posledných týždňoch pripravuje scenáre pre prípad, že by Spojené štáty obnovili rozsiahle vojenské operácie. Vojenskí velitelia majú zvažovať širší okruh možných cieľov než pri predchádzajúcich útokoch.
Podľa informácií, ktoré sprostredkovali zdroje oboznámené s plánovaním, by prípadná odveta nemusela smerovať iba proti americkým objektom. Do úvahy majú prichádzať aj zariadenia v krajinách, ktoré podporujú americké vojenské operácie, prípadne ciele mimo Blízkeho východu.
Irán mal zároveň vyzvať spriatelené ozbrojené skupiny v Libanone, Jemene a Iraku, aby boli pripravené na prípadnú koordinovanú reakciu. Ide však o informácie založené na anonymných zdrojoch, nie o oficiálne oznámenie konkrétneho vojenského plánu.
Takýto scenár by mohol mať vážne dôsledky pre celý región. Ohrozené by mohli byť americké záujmy, bezpečnosť spojeneckých krajín aj medzinárodná lodná doprava.
Dohoda je stále možná, riziko eskalácie však rastie
Diplomatické úsilie pokračuje, no rozdielne požiadavky Washingtonu a Teheránu výrazne znižujú šance na rýchlu dohodu. Irán nechce začať rokovania o jadrovom programe bez predchádzajúceho riešenia sankcií a blokády, zatiaľ čo Spojené štáty považujú jadrovú otázku za jednu z hlavných podmienok ukončenia konfliktu.
Do situácie vstupuje aj blížiace sa hlasovanie v USA. Výsledok volieb do Kongresu môže ovplyvniť domácu politickú pozíciu Donalda Trumpa a jeho priestor na ďalšie vojenské rozhodnutia.
Katar a ďalší regionálni sprostredkovatelia sa preto snažia využiť zostávajúci diplomatický priestor. Ak sa nepodarí nájsť kompromis, Blízky východ môže čeliť ďalšiemu kolu bojov s dôsledkami ďaleko za hranicami samotného Iránu.
ČÍTAJTE AJ
Irán pripúšťa rokovania s USA, no žiada vážny prístup. Napätie okolo Hormuzského prielivu rastie
Udalosť na mape
