Izrael sa pripravuje na parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia 27. októbra 2026. Hlasovanie bude prvým od útoku palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra 2023 a môže rozhodnúť o politickej budúcnosti premiéra Benjamina Netanjahua. Kľúčovými témami kampane sú bezpečnosť krajiny, zodpovednosť za zlyhania, ktoré umožnili útok, postavenie armády a hlboké rozpory v izraelskej spoločnosti.
Netanjahu sa usiluje udržať pri moci, no jeho vláda čelí kritike za to, že dosiaľ nevznikla nezávislá štátna komisia, ktorá by komplexne vyšetrila okolnosti útoku. Opozícia požaduje vyvodenie politickej zodpovednosti a zmenu prístupu k bezpečnostným otázkam. Výsledok volieb však nebude závisieť iba od hodnotenia udalostí zo 7. októbra, ale aj od ekonomiky, povinnej vojenskej služby a zložitých rokovaní o budúcej vládnej koalícii.
Voľby rozhodnú o ďalšom smerovaní Izraela
Izraelčania budú voliť 120-členný parlament, známy ako Kneset. Na vytvorenie väčšinovej vlády je potrebná podpora najmenej 61 poslancov. Vzhľadom na pomerný volebný systém a rozdelenie politických strán preto nemusí byť rozhodujúce iba to, ktorá strana získa najviac hlasov. Podstatné bude aj to, či sa jednotlivým politickým blokom podarí zostaviť stabilnú koalíciu.
Netanjahu vedie pravicovú stranu Likud a opiera sa o partnerov z náboženských a krajne pravicových politických prúdov. Opozícia je rozdelená medzi viacero strán vrátane centristických, pravicových a ľavicových subjektov. Hoci viaceré z nich spája snaha vymeniť súčasného premiéra, v otázkach bezpečnostnej politiky, náboženstva a spolupráce s arabskými stranami sa ich postoje líšia.
Výsledok preto môže viesť k náročným koaličným rokovaniam. Ak ani jeden z blokov nezíska dostatočnú podporu, Izrael by mohol čeliť ďalšiemu politickému patu.
Útok zo 7. októbra zostáva hlavnou témou kampane
Útok Hamasu z októbra 2023 sa stal jedným z najvážnejších bezpečnostných zlyhaní v dejinách Izraela. Ozbrojenci prenikli z Pásma Gazy na izraelské územie, zabíjali civilistov a príslušníkov bezpečnostných zložiek a uniesli stovky ľudí. Útok následne viedol k rozsiahlej izraelskej vojenskej operácii v Gaze a k dlhodobému konfliktu s vážnymi humanitárnymi následkami.
Takmer tri roky po útoku zostáva predmetom sporu otázka, kto nesie zodpovednosť za to, že izraelské bezpečnostné a spravodajské zložky nedokázali útoku zabrániť. Kritici vlády tvrdia, že premiér musí niesť politickú zodpovednosť za bezpečnostnú stratégiu, ktorá predchádzala útoku, a za nedostatočnú pripravenosť štátu.
Netanjahu naopak poukazuje aj na zodpovednosť bezpečnostných a vojenských predstaviteľov. Spor o to, kto mal k dispozícii varovné informácie a ako s nimi naložil, sa stal jednou z najcitlivejších tém predvolebnej kampane.
Opozícia požaduje nezávislé vyšetrovanie
Jednou z hlavných požiadaviek opozičných strán je vytvorenie nezávislej štátnej vyšetrovacej komisie s dostatočnými právomocami. Jej úlohou by bolo preskúmať rozhodnutia politického vedenia, armády a spravodajských služieb pred útokom, ako aj postup štátu počas samotnej krízy.
Bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot, ktorý patrí medzi Netanjahuových hlavných politických súperov, avizoval, že v prípade nástupu k moci podporí zriadenie nezávislej komisie. Vládny tábor presadzuje odlišný model vyšetrovania, pri ktorom by členov komisie menovali politici. Opozičný líder Jair Lapid tento prístup kritizuje a spochybňuje jeho nezávislosť.
Samotný premiér preniesol časť viny na bezpečnostné zložky, ktoré ho podľa jeho slov neupozornili dostatočne včas v deň útoku. V predvolebnej kampani sa otvárajú aj otázky predchádzajúcej izraelskej politiky voči Hamasu a finančnej podpory, ktorú hnutie dostávalo cez Katar so súhlasom Izraela.
Spor sa netýka iba minulosti. Výsledky vyšetrovania by mohli ovplyvniť budúce bezpečnostné opatrenia, fungovanie spravodajských služieb aj dôveru verejnosti v štátne inštitúcie.
Dlhá vojna vyčerpáva armádu
Popri sporoch o vyšetrovanie je jednou z hlavných tém aj budúca bezpečnostná stratégia krajiny. Izraelská bezpečnostná doktrína sa dlhodobo opierala o kvalitné spravodajstvo, odstrašovanie protivníkov a snahu viesť krátke vojenské kampane.
Udalosti po 7. októbri 2023 však priniesli dlhodobé vojenské operácie a nasadenie jednotiek na viacerých frontoch. Izraelská armáda pôsobila v Pásme Gazy, na juhu Libanonu a v Sýrii a zapojila sa aj do konfliktov s Iránom a jemenskými húsíami.
Takéto nasadenie vyvoláva otázky, či armáda dokáže dlhodobo udržiavať operácie na viacerých miestach súčasne. Od roku 2023 opakovane mobilizovala desaťtisíce záložníkov, čo prináša vysoké osobné aj ekonomické náklady. Vojenskí predstavitelia zároveň upozorňujú na nedostatok personálu.
Vojna v Pásme Gazy má aj výrazné humanitárne dôsledky a vyvolala medzinárodnú kritiku Izraela. Rozsah škôd, civilné obete a obvinenia súvisiace s vedením vojenských operácií sa stali predmetom sporov na medzinárodnej úrovni.
Spor o povinnú vojenskú službu rozdeľuje spoločnosť
Bezpečnostné výzvy sa premietajú aj do vnútropolitickej debaty o náboženstve, identite a povinnej vojenskej službe. Osobitne citlivou témou sú výnimky pre ultraortodoxných židov, z ktorých mnohí študujú v náboženských školách a vyhýbajú sa bežnej brannej povinnosti.
V čase, keď armáde chýbajú vojaci, časť verejnosti požaduje spravodlivejšie rozdelenie povinností. Kritici výnimiek argumentujú, že záťaž nemôže dlhodobo spočívať najmä na určitých skupinách obyvateľstva.
Ultraortodoxné strany však patria medzi dôležitých partnerov Netanjahuovej koalície a presadzujú zachovanie súčasného systému. Opozičné strany naopak žiadajú zmenu pravidiel. Gadi Eizenkot, ktorého syn zahynul vo vojne v Pásme Gazy, kritizuje vládu za to, že podľa neho nedokáže zabezpečiť rovnomernejšie rozdelenie vojenských povinností.
Spor má aj širší spoločenský rozmer. Odhaľuje rozdiely medzi sekulárnymi a náboženskými časťami izraelskej spoločnosti a otvára otázky rovnosti pred zákonom, povinností občanov a vplyvu náboženských strán na fungovanie štátu.
Ekonomika a vysoké životné náklady zostávajú problémom
Bezpečnostné otázky síce dominujú predvolebnej kampani, no významnú úlohu zohrávajú aj ceny bývania, výdavky domácností a náklady na obranu. Dlhodobé vojenské operácie zaťažujú štátny rozpočet, podnikanie aj každodenný život obyvateľov.
Izrael zároveň čelí štrukturálnym ekonomickým problémom vrátane nedostatku dostupného bývania, obchodných bariér a obmedzenej konkurencie v niektorých odvetviach. Pre voličov preto bude dôležité nielen to, ako sa budú riešiť bezpečnostné hrozby, ale aj to, či budú mať domácnosti perspektívu zlepšenia životnej úrovne.
Spory o fungovanie demokratických inštitúcií, súdnictva a vzťah medzi náboženstvom a štátom pritom rozdeľovali Izrael už pred útokom Hamasu. Vojna tieto rozpory neodstránila, ale v mnohých prípadoch ich ešte prehĺbila.
Kto môže zostaviť budúcu vládu
Po voľbách sa začne vyjednávanie o zložení novej vlády. Netanjahuovi spojenci zahŕňajú pravicové a náboženské strany, ktoré majú vlastné požiadavky v oblasti bezpečnosti, vojenskej služby a náboženskej politiky.
Opozičný tábor tvorí viacero strán, ktoré sa nezhodujú na všetkých zásadných otázkach. Prípadná spolupráca s arabskými stranami zostáva pre časť opozície politicky sporná.
Ak sa nepodarí vytvoriť stabilnú parlamentnú väčšinu, Izrael môže čeliť ďalšiemu obdobiu politickej neistoty. Samotný volebný výsledok preto nemusí okamžite rozhodnúť o zložení novej vlády.
Čo môžu voľby znamenať pre Izrael
Parlamentné voľby 27. októbra budú dôležitým testom dôvery verejnosti v Netanjahuovo vedenie po útoku Hamasu a následných rokoch konfliktov. Zároveň ukážu, či sa opozičným stranám podarí pretaviť nespokojnosť s vládou do dostatočnej parlamentnej podpory.
Bez ohľadu na výsledok zostanú pred novým vedením zložité úlohy: posilniť bezpečnostný systém, vyrovnať sa s otázkou zodpovednosti za udalosti zo 7. októbra, riešiť spory o vojenskú službu a obnoviť dôveru medzi štátom a časťou obyvateľstva.
Hlasovanie tak nebude iba súbojom o premiérske kreslo. Rozhodne aj o tom, akým spôsobom bude Izrael v nasledujúcom období pristupovať k bezpečnosti, armáde a vnútorným rozporom, ktoré sa po útoku Hamasu ešte viac prehĺbili.
ČÍTAJTE AJ
- Trump po telefonáte s Putinom tvrdí, že ruský prezident chce dohodu o Ukrajine
- Irán pripúšťa rokovania s USA, napätie okolo Hormuzského prielivu rastie
- Trump vylúčil útok na Irán pred voľbami a tvrdí, že rokovania sú produktívne
