Moskva – Ruské štátne médiá opäť posunuli hranice verejnej rétoriky, keď v hlavnom vysielacom čase zazneli otvorené vyhrážky jadrovým útokom na európske krajiny. Moderátor a prominentná tvár ruskej televíznej propagandy Vladimir Solovjov označil Spojené kráľovstvo za potenciálny prvý cieľ a hovoril o použití jadrového torpéda Poseidon, po ktorom by podľa jeho slov Británia „prestala existovať“.
Výroky zazneli v relácii vysielanej na celoštátnej úrovni a boli prezentované ako strategická úvaha v kontexte vojny na Ukrajine a napätých vzťahov medzi Ruskom a Západom. Solovjov zdôvodnil svoj postoj tvrdením o „tradičnej rusofóbii Britov“ a vyzýval na preventívny úder, ktorý by mal údajne zabrániť ďalšej eskalácii.
Spor o „prvý cieľ“
Diskusia prebiehala za účasti Sergej Karaganov, poradcu ruského prezidenta Vladimir Putin. Karaganov v minulosti naznačoval, že prvým cieľom by mohlo byť Nemecko, čo Solovjov odmietol a presadzoval Britániu ako prioritný objekt útoku.
Obaja rečníci prezentovali hypotetické scenáre, v ktorých by jadrové zbrane neboli namierené primárne na vojenské ciele, ale na mestá. Takéto vyjadrenia sú v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom, no v ruskom mediálnom priestore zaznievajú čoraz častejšie.
Obvinenia voči Londýnu
Solovjov tvrdil, že Spojené kráľovstvo patrí medzi málo európskych krajín s vlastnými jadrovými kapacitami a obvinil Londýn z úmyslu podporovať Ukrajinu aj v oblasti jadrových technológií. Tieto tvrdenia však neboli podložené dôkazmi a zapadajú do dlhodobého naratívu, ktorým ruské médiá vykresľujú Britániu ako „systémového nepriateľa“.
Karaganov pritvrdil rétoriku vyhlásením, že v prípade zásahu Ruska jadrovou zbraňou by odpoveďou mal byť „odzbrojujúci a decimujúci úder“, po ktorom by celé mestá „zmizli“. Takéto formulácie sú odborníkmi považované skôr za psychologický nátlak než za realistický opis vojenskej doktríny.
Nátlak a propaganda
Analytici upozorňujú, že jadrové hrozby slúžia najmä ako nástroj zastrašovania – smerom k domácemu publiku aj k zahraničiu. Ich cieľom je posilniť obraz Ruska ako veľmoci ochotnej ísť do krajnosti, zároveň však testujú reakcie Západu.
Napriek extrémnej rétorike zostávajú tieto vyjadrenia v rovine propagandy. Skutočná jadrová politika sa formuje v úzkom kruhu politického vedenia a armády, nie v televíznych štúdiách. Opakované vyhrážky však zvyšujú napätie a normalizujú jazyk, ktorý ešte pred pár rokmi patril výlučne do studenovojnových scenárov.
