BRATISLAVA – Slovensko by pri okamžitom zavedení vyrovnaného štátneho rozpočtu mohlo prísť o 120-tisíc pracovných miest a priemerné mzdy by mohli klesnúť o päť percent. Tvrdí to minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), ktorý sa odvoláva na analýzu Inštitútu finančnej politiky. Ekonomika by podľa predstaveného scenára klesla o 3,7 percenta. Nejde však o predpoveď nevyhnutného vývoja, ale o model dôsledkov okamžitého odstránenia rozpočtového deficitu. O ústavnej povinnosti vlády predložiť vyrovnaný rozpočet má rozhodnúť Ústavný súd SR. ta3+1

Slovenské verejné financie sa dostali do situácie, v ktorej sa stretávajú dve zásadné požiadavky: znižovanie vysokého štátneho dlhu a snaha zabrániť prudkému hospodárskemu útlmu.

Minister financií na tlačovej konferencii v utorok 27. októbra upozornil, že rýchle vyrovnanie príjmov a výdavkov by podľa jeho rezortu mohlo vážne zasiahnuť ekonomiku.

Až 120-tisíc pracovných miest? Minister predstavil vážny scenár

Najväčšiu pozornosť vyvolalo Kamenického tvrdenie o možnom prepúšťaní.

Podľa ministra by okamžité vyrovnanie verejných financií mohlo znamenať stratu približne 120-tisíc pracovných miest.

Nešlo by pritom iba o administratívnych pracovníkov.

Kamenický medzi potenciálne zasiahnutými profesiami spomenul učiteľov, zdravotníkov, policajtov a vojakov.

Zároveň uviedol, že pri takomto scenári by nebolo možné pokračovať v plánovanej valorizácii platov.

Treba však rozlišovať medzi modelovaným scenárom a skutočným plánom prepúšťania. Vláda neoznámila rozhodnutie prepustiť 120-tisíc zamestnancov.

Predstavené číslo má podľa ministra ilustrovať dôsledky mimoriadne prudkého rozpočtového ozdravovania.

Mzdy by podľa modelu mohli klesnúť o päť percent

Významnou súčasťou varovania je aj možný vývoj zárobkov.

Kamenický uviedol, že priemerné mzdy v slovenskej ekonomike by mohli byť oproti modelovanému základnému scenáru nižšie približne o päť percent.

To však neznamená, že by štát automaticky všetkým zamestnancom znížil výplaty o päť percent.

Ide o odhadovaný celkový ekonomický dosah, ktorý by sa mohol prejaviť rozdielne v jednotlivých odvetviach.

Prudké znižovanie verejných výdavkov totiž môže oslabiť spotrebu domácností, investície aj dopyt po pracovnej sile.

Firmy by pri nižších tržbách mohli obmedzovať prijímanie nových zamestnancov alebo rast platov.

Presné dôsledky by však záviseli od konkrétnych úsporných opatrení a reakcie hospodárstva.

V rozpočte ide o približne 7,5 miliardy eur

Jadrom sporu je rozdiel medzi príjmami a výdavkami verejnej správy.

Schválený rozpočet na rok 2027 počíta s deficitom približne 7,44 miliardy eur, teda 4,94 percenta hrubého domáceho produktu.

Ak by vláda mala v jedinom roku dosiahnuť úplne vyrovnané hospodárenie, musela by tento rozdiel odstrániť kombináciou vyšších príjmov a nižších výdavkov. ta3+1

Rozpočet 2027 a ministerský rizikový scenár

7,44 mld. €

Schválený deficit verejnej správy

4,94 %

Deficit v pomere k HDP

120 000

Modelovaný dosah na pracovné miesta

−3,7 %

Modelovaný pokles HDP

Deficit je rozpočtový údaj. Dopady na zamestnanosť a HDP sú odhady prezentované ministrom financií, nie potvrdené následky.

Kamenický navyše tvrdí, že hospodársky útlm by znížil daňové, odvodové a ďalšie verejné príjmy približne o šesť miliárd eur.

Takýto výpadok by podľa jeho argumentácie ďalej komplikoval snahu dosiahnuť vyrovnané hospodárenie.

Prečo musí o štátnom rozpočte rozhodovať Ústavný súd?

Spor súvisí s pravidlami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, známeho ako dlhová brzda.

Slovenský verejný dlh sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme tohto mechanizmu.

Pri splnení zákonných podmienok vznikajú vláde povinnosti, ktorých súčasťou môže byť aj predloženie návrhu vyrovnaného rozpočtu.

Vláda však tvrdí, že sa na jej situáciu vzťahuje zákonná výnimka.

Odvoláva sa na mimoriadne výdavky spojené okrem iného s plnením medzinárodných záväzkov, ktoré podľa vládneho materiálu dosiahli približne 3,21 percenta HDP.

Opozícia s takýmto výkladom nesúhlasí a obrátila sa na Ústavný súd.

Spornou otázkou preto nie je iba to, či by vyrovnaný rozpočet poškodil ekonomiku, ale aj to, aké povinnosti vláde skutočne vyplývajú z ústavného zákona. SME

Kamenický tvrdí, že rozhodnutie súdu bude rešpektovať

Minister financií uviedol, že nebude zasahovať do rozhodovania Ústavného súdu.

Zároveň vyjadril presvedčenie, že sudcovia by pri posudzovaní veci mali zohľadniť širšie hospodárske okolnosti.

Podľa jeho vyjadrení by okamžité dosiahnutie nulového deficitu mohlo vyvolať recesiu, oslabiť pracovný trh a zhoršiť životnú úroveň.

Ústavný súd však rozhoduje predovšetkým o súlade postupu verejných orgánov s právom. Ekonomická výhodnosť konkrétneho rozpočtu sama osebe neurčuje jeho ústavnosť.

Rozhodnutie súdu bude dôležité aj pre budúce uplatňovanie dlhovej brzdy.

Kto nesie zodpovednosť za vysoký štátny dlh?

Kamenický počas vystúpenia pripísal výrazný rast verejného dlhu najmä predchádzajúcim vládam.

Podľa ministra práve ich rozpočtové rozhodnutia prispeli k tomu, že Slovensko vstúpilo do najvyššieho sankčného pásma.

Takéto hodnotenie je však súčasťou politického sporu.

Na vývoji verejného dlhu sa podieľajú rozhodnutia viacerých vlád, hospodársky rast, mimoriadne krízy, úrokové náklady a dlhodobý rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Samotný fakt, že dlh vzrástol počas určitého volebného obdobia, ešte nevysvetľuje všetky príčiny jeho vývoja.

Premiér Robert Fico už v septembri odmietol predstavu okamžite vyrovnaného hospodárenia. Aktualizovane.sk o tom informovalo v článku Fico odmieta vyrovnaný rozpočet: Zodpovednosť má niesť celá koalícia.

Je vyrovnaný rozpočet skutočne nebezpečný?

Vyrovnaný rozpočet znamená, že verejné príjmy pokrývajú verejné výdavky bez potreby financovať nový deficit.

Z dlhodobého pohľadu môže zodpovedné hospodárenie obmedzovať rast dlhu a úrokových nákladov.

Rozhodujúce je však tempo, akým štát rovnováhu dosahuje.

Ak vláda naraz výrazne obmedzí investície, verejné služby a výdavky domácností, môže tým oslabiť ekonomickú aktivitu.

Postupné znižovanie deficitu umožňuje rozložiť úpravy na viac rokov, hoci zároveň znamená pokračujúce zadlžovanie.

Kamenického scenár sa týka okamžitého odstránenia veľkého deficitu. Nemožno ho preto automaticky vzťahovať na každý návrh rozpočtovej disciplíny alebo postupnej konsolidácie.

Pri hodnotení jeho čísel bude dôležité poznať kompletné predpoklady analýzy Inštitútu finančnej politiky, najmä spôsob modelovania úspor, daní a zamestnanosti.

Čo by to znamenalo pre učiteľov, zdravotníkov a policajtov?

Minister vo svojom vystúpení pomenoval profesie, ktoré sú významne financované z verejných rozpočtov.

Prípadné rozsiahle škrty by sa mohli dotknúť školstva, zdravotníctva aj bezpečnostných zložiek.

To však neznamená, že už existuje rozhodnutie o rušení konkrétnych pracovných miest.

V skutočnosti by záležalo na tom, ktoré výdavky by vláda obmedzila a či by namiesto znižovania počtu zamestnancov využila iné opatrenia.

Pre ľudí pracujúcich vo verejnom sektore preto zatiaľ nie je dôvod považovať ministerský scenár za oznámenie hromadného prepúšťania.

Rozpočet už vyvolal spory aj vo vládnej koalícii

Finančné možnosti štátu sa stali predmetom rokovaní medzi koaličnými stranami ešte pred schválením rozpočtu na rok 2027.

SNS presadzovala zrušenie transakčnej dane a ďalšie ekonomické opatrenia, ktoré by ovplyvnili štátne príjmy a výdavky.

Aktualizovane.sk o týchto sporoch informovalo v článku Danko tvrdí, že dohoda o rozpočte nie je. Tlačí na koniec transakčnej dane.

V septembri išlo o otvorenú koaličnú diskusiu; odvtedy už bol rozpočet na rok 2027 schválený.

Súčasná otázka sa preto presunula k tomu, či jeho deficitná podoba obstojí pri ústavnom preskúmaní.

Čo bude nasledovať?

Kľúčovým momentom bude rozhodnutie Ústavného súdu.

Ak súd potvrdí postup vlády, rozpočet bude môcť z pohľadu sporného ustanovenia pokračovať podľa schválených pravidiel.

Ak dospeje k opačnému záveru, bude potrebné určiť ďalší právny a rozpočtový postup podľa obsahu jeho rozhodnutia.

Nie je preto správne vopred tvrdiť, že negatívny verdikt by automaticky znamenal prepustenie 120-tisíc ľudí alebo okamžité päťpercentné zníženie všetkých miezd.

Kamenického čísla sú výrazným varovaním pred prudkým škrtaním. O tom, či vláda porušila pravidlá dlhovej brzdy, však rozhodnú ústavní sudcovia, nie ekonomická prognóza ministerstva.

Zdroj: ta3, TASR, Ministerstvo financií SR, Inštitút finančnej politiky.

ČÍTAJTE AJ

Transakčná daň má skončiť. Koalícia aj opozícia sú za, spor sa vedie o to, prečo až od januára 2027