Maďarský ústavný súd má nového predsedu. Jeho plénum v pondelok 2. novembra 2026 v tajnom hlasovaní zvolilo do čela inštitúcie právnika a univerzitného profesora Pála Sonnevenda. Funkcie sa ujal okamžite a jeho mandát potrvá tri roky. Medzi hlavné priority zaradil obnovenie dôvery v ústavné súdnictvo, posilnenie vnútornej súdržnosti súdu a zlepšenie vzťahov s partnerskými európskymi inštitúciami.
Personálna zmena prichádza po rozsiahlych ústavných a organizačných úpravách, ktoré v Maďarsku presadila nová parlamentná väčšina. Sonnevenda pritom sprevádza aj politická polemika. Opozičný Fidesz spochybňuje spôsob jeho zvolenia za ústavného sudcu a tvrdí, že jeho následné zvolenie za predsedu súdu preto nepovažuje za legitímne.
Pál Sonnevend nastúpil do funkcie okamžite
O novom predsedovi rozhodlo plénum maďarského ústavného súdu tajným hlasovaním. Podľa oficiálneho oznámenia inštitúcie sa Sonnevend stal predsedom bezprostredne po zvolení. Funkčné obdobie je stanovené na tri roky.
Vo svojom koncepte riadenia súdu predstavil tri hlavné priority. Prvou je obnovenie dôvery verejnosti v ústavné súdnictvo. Druhou posilnenie spolupráce a vnútornej súdržnosti medzi sudcami a treťou opätovné budovanie intenzívnych vzťahov s partnerskými ústavnými inštitúciami v Európe.
Práve dôvera v nezávislosť súdnictva patrí v Maďarsku medzi dlhodobo diskutované témy. V uplynulých rokoch sa krajina opakovane dostávala do sporov s európskymi inštitúciami pre stav právneho štátu, fungovanie súdov a politický vplyv na štátne orgány.
Nový predseda tak preberá vedenie súdu v období, keď jeho fungovanie sprevádzajú nielen personálne zmeny, ale aj výrazné politické očakávania.
Má za sebou skúsenosti z akademického prostredia aj prezidentskej kancelárie
Pál Sonnevend patrí medzi právnikov s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti ústavného, medzinárodného a európskeho verejného práva.
V roku 1995 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti. Doktorát získal na Univerzite Ruprechta-Karla v Heidelbergu v Nemecku.
Od roku 2017 pôsobí ako univerzitný profesor na ELTE, kde vedie Katedru medzinárodného a európskeho verejného práva. V rokoch 2019 až 2025 zastával funkciu dekana právnickej fakulty.
Skúsenosti má aj priamo z prostredia najvyšších ústavných inštitúcií. V rokoch 1997 až 2000 pôsobil ako poradca vtedajšieho predsedu maďarského ústavného súdu Lászlóa Sólyoma. Neskôr pracoval v Kancelárii prezidenta republiky, kde poskytoval ústavnoprávne poradenstvo prezidentom Ferencovi Mádlovi a Lászlóovi Sólyomovi. Viedol tiež ústavnoprávny odbor prezidentskej kancelárie.
Jeho odborné zázemie tak zahŕňa akademickú činnosť, ústavné právo aj praktické pôsobenie v štátnych inštitúciách.
Fidesz spochybňuje jeho zvolenie
Sonnevendovo vymenovanie do čela ústavného súdu sprevádza politický spor. Parlament ho za ústavného sudcu zvolil koncom júla 2026 ako kandidáta strany TISZA, ktorú vedie Péter Magyar.
Za jeho zvolenie hlasovalo 138 poslancov, proti bolo šesť zákonodarcov.
Opozičný Fidesz však výsledok kritizoval. Podľa jeho predstaviteľov nebol Sonnevend zvolený za ústavného sudcu legitímnym spôsobom, a preto spochybňujú aj jeho oprávnenie zastávať funkciu predsedu súdu.
Tieto výhrady sú súčasťou širšieho politického konfliktu medzi novou vládnou stranou TISZA a bývalou vládnou stranou Fidesz. Spor sa netýka iba konkrétneho kandidáta, ale aj zmien v štátnych inštitúciách, ktoré nová parlamentná väčšina začala presadzovať po volebnom víťazstve.
Politické napätie okolo prestavby maďarských inštitúcií sme rozoberali aj v článku Maďarsko čelí ústavnej kríze. Parlament odvolal prezidenta, Orbán varuje pred nebezpečným precedensom.
Ústavná novela zmenila pravidlá fungovania súdu
Výber nového predsedu súvisí s rozsiahlejšími zmenami, ktoré priniesla 17. novela maďarskej ústavy. Parlament ju schválil v júli 2026 a zasiahla aj do pravidiel fungovania ústavného súdu.
Novela opätovne zaviedla hornú vekovú hranicu 70 rokov pre výkon funkcie ústavného sudcu. Zároveň upravila dĺžku sudcovského mandátu na deväť rokov a vrátila plénu ústavného súdu právomoc zvoliť si vlastného predsedu.
Práve posledná zmena je dôležitá pre pochopenie aktuálnej personálnej výmeny. Predsedu už podľa upravených pravidiel nevyberá iný orgán, ale samotní sudcovia ústavného súdu.
V dôsledku vekového limitu sa skončil mandát viacerým členom súdu. K 1. septembru 2026 vypršalo funkčné obdobie dovtedajšieho predsedu Pétera Polta a ďalších troch sudcov, ktorí dosiahli vek 70 rokov.
Dočasné právomoci predsedu následne vykonávala podpredsedníčka súdu Ágnes Czineová. Jej poverenie malo skončiť v polovici novembra, preto bolo zvolenie nového predsedu dôležitým krokom pri stabilizácii vedenia inštitúcie.
O širších zmenách v krajine po nástupe Pétera Magyara sme informovali aj v článku Maďarsko po zmene vlády prepisuje pravidlá. Magyar mení štátne inštitúcie, Orbán mobilizuje podporovateľov.
Magyarova vláda pokračuje v prestavbe inštitúcií po Orbánovej ére
Zvolenie Sonnevenda je ďalším krokom v širšej transformácii maďarského politického a inštitucionálneho systému. Po víťazstve strany TISZA vo voľbách v apríli 2026 začal nový kabinet Pétera Magyara meniť pravidlá fungovania viacerých štátnych orgánov.
Reformy sa dotýkajú justície, prezidentského úradu aj ďalších inštitúcií, ktorých vedenie bolo v minulosti spojené s vládnutím Viktora Orbána. Nová vláda tvrdí, že jej cieľom je posilniť kontrolné mechanizmy, obnoviť dôveru v štát a zlepšiť fungovanie právneho štátu.
Opozícia naopak upozorňuje na riziko, že rýchle personálne a legislatívne zmeny môžu viesť k novým politickým zásahom do nezávislosti inštitúcií.
Súčasťou širšej diskusie je aj otázka nezávislosti najvyšších súdnych orgánov. Napätie vyvolali napríklad spory o vedenie maďarského Najvyššieho súdu a jeho predsedu. Viac sa tejto téme venuje článok Magyar vyzval predsedu najvyššieho súdu na rezignáciu. V tajnosti si vraj postavil luxusný apartmán. Obvinenia, ktoré v tomto prípade zazneli, však vedenie súdu odmietlo.
Pred novým predsedom stojí náročná úloha
Pál Sonnevend prichádza do vedenia ústavného súdu s deklarovaným cieľom obnoviť dôveru verejnosti a posilniť spoluprácu s európskymi partnermi. Na dosiahnutie týchto cieľov však nebude stačiť iba výmena predsedu.
Dôležité bude, ako bude súd rozhodovať v citlivých ústavných sporoch, či si dokáže zachovať nezávislosť od politických záujmov a ako bude komunikovať svoje rozhodnutia verejnosti.
Významnú úlohu bude zohrávať aj vzťah medzi novým vedením súdu a politickými predstaviteľmi, ktorí majú rozdielne názory na legitimitu nedávnych zmien.
Zvolenie Sonnevenda preto predstavuje nielen personálnu zmenu, ale aj ďalšiu etapu prestavby maďarských ústavných inštitúcií. To, či sa mu podarí obnoviť dôveru v súdnictvo, ukáže až jeho pôsobenie v nasledujúcich troch rokoch.
ČÍTAJTE AJ
- Maďarsko má nového prezidenta. András Baka získal 140 hlasov
- Péter Magyar mení smer Maďarska a obracia krajinu späť k Európe
Udalosť na mape
