Merz chce urýchliť vstup západného Balkánu do EÚ. Podporu však podmieňuje reformami
Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval na rýchlejší vstup krajín západného Balkánu do Európskej únie. Na samite lídrov v Čiernej Hore prisľúbil podporu Nemecka, zároveň však zdôraznil, že kandidátske štáty musia pokračovať v reformách a prejaviť politickú vôľu na splnenie podmienok členstva.
Stretnutie sa uskutočnilo vo štvrtok 22. októbra 2026 a zúčastnili sa na ňom predstavitelia Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Srbska. Práve tieto krajiny tvoria skupinu západného Balkánu, ktorá sa usiluje o užšie začlenenie do európskych štruktúr.
Merz prisľúbil podporu Nemecka
„Chceme, aby ste vstúpili do EÚ,“ odkázal Merz lídrom regiónu. Dodal, že sa môžu spoľahnúť na podporu Nemecka aj na jeho osobnú podporu.
Kancelár však zároveň pripomenul, že rozširovanie Únie nemôže závisieť iba od politických vyhlásení členských štátov. Kandidátske krajiny musia uskutočniť potrebné zmeny a preukázať, že sú pripravené plniť pravidlá a záväzky vyplývajúce z členstva.
Prístupový proces zahŕňa rozsiahle rokovania a reformy v oblastiach, ako sú právny štát, fungovanie verejnej správy, ekonomika a zosúladenie vnútroštátnych pravidiel s právom EÚ. O prijatí nového člena napokon rozhodujú všetky členské štáty Únie v súlade s pravidlami rozširovania.
Čierna Hora sa približuje k členstvu
Jednou z krajín, ktoré v prístupovom procese pokročili najďalej, je Čierna Hora. Podľa aktuálnych očakávaní by mohla rokovania o vstupe do EÚ uzavrieť už v roku 2027. Išlo by o významný krok na ceste k tomu, aby sa stala prvou krajinou západného Balkánu, ktorá v súčasnom rozširovacom procese dokončí prístupové rokovania.
Samotné uzavretie rokovaní však ešte neznamená automatické členstvo. Nasledovať musia ďalšie formálne kroky vrátane schválenia a ratifikácie prístupovej zmluvy podľa pravidiel Európskej únie a jednotlivých štátov.
Rozdiely medzi krajinami regiónu zostávajú výrazné. Každá postupuje vlastným tempom a musí splniť stanovené kritériá. Dĺžka procesu závisí od dosiahnutého pokroku aj od politických rozhodnutí na národnej a európskej úrovni.
Rozširovanie Únie je aj strategickou otázkou
Summit v Čiernej Hore je súčasťou takzvaného Berlínskeho procesu, ktorý vznikol v roku 2014 s cieľom podporovať spoluprácu a európsku integráciu krajín západného Balkánu.
Rozširovanie EÚ má okrem ekonomického rozmeru aj bezpečnostný a geopolitický význam. Únia sa snaží posilňovať stabilitu vo svojom susedstve, rozvíjať obchodné vzťahy a podporovať reformy, ktoré môžu zlepšiť fungovanie štátnych inštitúcií v kandidátskych krajinách.
Európska únia zároveň zdôrazňuje, že proces musí zostať založený na skutočne dosiahnutých výsledkoch. Kandidáti môžu postupovať vpred len vtedy, ak plnia požadované podmienky. Členské štáty zas musia riešiť otázku, ako sa na prípadné prijatie nových členov pripravia samotné európske inštitúcie.
Téma rozširovania tak zostáva dôležitou súčasťou diskusie o budúcnosti Európy. Merzove vyjadrenia signalizujú podporu rýchlejšiemu postupu, konečný termín vstupu jednotlivých krajín však bude závisieť od výsledkov rokovaní a splnenia všetkých potrebných kritérií.
ČÍTAJTE AJ
- NATO mení svoju stratégiu: Aliancia posilňuje obranu a pripravuje sa na nové bezpečnostné hrozby
- Ukrajina sa môže uchádzať o vstup do Európskej únie a NATO
- Trumpovi vyslanci odišli z Kyjeva, Zelenskyj hovorí o návrate mierových rokovaní
