Slovenská vláda hovorí o suverenite a nezávislej zahraničnej politike, zároveň však časť jej predstaviteľov spochybňuje postoje spojencov v NATO a podporu Ukrajiny. Na tento rozpor upozorňuje bývalý politik a diplomat Peter Weiss v komentári pre Aktuality.sk. Otvára aj otázku, či sa rétorika o neutralite nestáva súčasťou politickej diskusie o budúcom smerovaní Slovenska a jeho členstve v Severoatlantickej aliancii.
Výroky o Poľsku a Pobaltí vyvolali kritiku
Jedným z podnetov na Weissovu analýzu boli vyjadrenia Erika Kaliňáka zo Smeru, ktorý je zároveň poradcom predsedu vlády. Podľa komentára naznačoval, že Poľsko a pobaltské štáty majú záujem vyvolať konflikt s Ruskom.
Weiss takéto tvrdenia kritizuje a pripomína historické skúsenosti krajín, ktoré v minulosti čelili sovietskej okupácii alebo ruskej imperiálnej politike. Ich súčasné investície do obrany podľa neho nemožno automaticky interpretovať ako túžbu po vojne.
Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva patria medzi krajiny, ktoré vnímajú ruskú agresiu proti Ukrajine ako bezpečnostné riziko pre celý región. Posilňovanie armády a spolupráce v NATO preto zdôvodňujú potrebou odstrašiť prípadný útok a pripraviť sa na obranu vlastného územia.
Spor sa týka aj významu slov suverenita a neutralita
Peter Weiss vo svojom komentári poukazuje na rozdiel medzi politickým používaním pojmu suverenita a praktickými nástrojmi na jej ochranu. Podľa neho môže byť členstvo v medzinárodnej aliancii spôsobom, ako si menší štát zabezpečuje väčšiu ochranu pred vonkajším nátlakom.
Slovensko vstúpilo do NATO v roku 2004. Článok 5 Severoatlantickej zmluvy stanovuje princíp kolektívnej obrany, podľa ktorého sa ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom považuje za útok proti všetkým. Konkrétna pomoc sa však určuje podľa podmienok zmluvy a rozhodnutí jednotlivých spojencov.
Weiss zároveň upozorňuje, že neutralita sama osebe nezaručuje bezpečnosť. Štát, ktorý by sa rozhodol pre takýto model, by musel vyriešiť otázku vlastných obranných kapacít, nákladov na armádu a medzinárodných záruk.
Diskusia o budúcnosti Aliancie sa pritom netýka iba Slovenska. Viac o bezpečnostných prioritách spojencov prináša článok o tom, ako NATO mení svoju stratégiu a posilňuje obranu v reakcii na nové hrozby.
Ukrajina je ďalším bodom sporu
Významnú časť komentára tvorí aj postoj slovenskej vlády k vojne na Ukrajine. Weiss pripomína, že Ukrajinci bránia vlastné územie a nezávislosť pred ruskou inváziou, pričom niektorí predstavitelia slovenskej vládnej strany kritizujú vojenskú pomoc poskytovanú Kyjevu.
Podľa autora je problematické, ak sa podpora krajiny napadnutej iným štátom označuje za predlžovanie vojny bez zohľadnenia toho, kto konflikt začal a za akých podmienok by sa mohol skončiť.
Slovenská vláda odmietla poskytovanie ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine zo štátnych zásob, no komerčné dodávky a humanitárna pomoc majú odlišný režim. Zahraničnopolitická debata tak zahŕňa otázky vojenskej podpory, sankcií, diplomatických rokovaní aj budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.
O vojenskej situácii a potrebách ukrajinskej obrany informuje aj článok o tom, že Ukrajine dochádzajú rakety Patriot a obavy sa sústreďujú na zimné ruské útoky.
Mohlo by Slovensko prehodnotiť svoje členstvo v NATO?
Weiss v závere komentára kladie otázku, či opakované spochybňovanie NATO, podpory Ukrajiny a záväzkov voči spojencom nepredstavuje prípravu pôdy na politickú diskusiu o vystúpení Slovenska z Aliancie.
Ide o autorovu interpretáciu politických vyjadrení, nie o potvrdené rozhodnutie vlády vystúpiť z NATO. Na posúdenie takéhoto zámeru by boli potrebné konkrétne kroky, oficiálne návrhy alebo jasné stanoviská vládnych predstaviteľov.
Slovensko je zároveň členom Európskej únie a NATO a jeho bezpečnostná politika vychádza aj z medzinárodných záväzkov. Prípadná zmena tohto smerovania by mala zásadné politické, vojenské a ekonomické dôsledky.
Súvislosti so vzťahom Slovenska k európskym a bezpečnostným štruktúram približuje aj článok o tom, ako parlament upravil ústavu v súvislosti s možnosťou Ukrajiny uchádzať sa o členstvo v EÚ a NATO.
V pozadí je aj otázka politickej moci
Weiss otvára aj citlivú otázku, či sa rétorika o suverenite a odpore voči zahraničným vplyvom nepoužíva na obhajobu domácej politickej moci. V závere komentára spája oslabovanie väzieb na demokratické inštitúcie a medzinárodné partnerstvá s rizikom menšej kontroly nad výkonom moci.
Takéto hodnotenie je názorom autora komentára. Samotné politické vyjadrenia o neutralite alebo nezávislej zahraničnej politike ešte nedokazujú, že cieľom vlády je zabezpečiť beztrestnosť jej predstaviteľov.
Debata však ukazuje, že otázka suverenity má viacero rozmerov: zahŕňa slobodu štátu rozhodovať o vlastnej politike, schopnosť brániť svoje územie a zároveň plnenie záväzkov, ku ktorým sa dobrovoľne prihlásil.
ČÍTAJTE AJ
Ficova vláda je hlučne suverénna voči spojencom. Keď ide o Rusko, je nemá a krotká, píše Peter Weiss
