AI SUMMARY – Čo by ste mali vedieť
- Iránsky súd odsúdil nositeľku Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíovú na šesť rokov väzenia
- Trest zahŕňa aj zákaz vycestovania a ďalšie obmedzenia občianskych práv
- Mohammadíová pokračovala v aktivizme aj po dočasnom prepustení zo zdravotných dôvodov
- Rozsudok vyvolal ostrú kritiku ľudskoprávnych organizácií a západných vlád
TEHERÁN, Ázia – Irán — Iránske justičné orgány odsúdili nositeľku Nobelovej ceny za mier a dlhoročnú obhajkyňu práv žien Narges Mohammadíovú na šesť rokov odňatia slobody. Rozhodnutie, ktoré v nedeľu oznámil jej právny zástupca, predstavuje ďalší zásah iránskeho režimu proti jednej z najvýraznejších kritičiek systému povinného zahalovania žien, trestu smrti a politických represií.
Podľa advokáta bola Mohammadíová uznaná vinnou zo „zhromažďovania a spolčenia s cieľom páchať trestné činy“, za čo dostala hlavný šesťročný trest. Súd jej zároveň udelil ďalší trest jeden a pol roka za „propagandu proti štátu“ a dvojročný zákaz vycestovania z krajiny. Podľa iránskej legislatívy sa tresty vykonávajú súbežne, čo znamená, že aktivistka si má odpykať najvyšší uložený trest.
Rozsudok padol krátko po tom, čo Mohammadíová od 2. februára držala protestnú hladovku vo väzení, kde upozorňovala na zlé zaobchádzanie s politickými väzňami. Jej právnik vyjadril nádej, že vzhľadom na vážne zdravotné problémy by mohla byť dočasne prepustená na kauciu, no konečné rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Verdikt nie je právoplatný a obhajoba avizovala odvolanie.
Aktivizmus napriek represii
Mohammadíová patrí k najviditeľnejším tváram iránskeho ľudskoprávneho hnutia. Dlhodobo vystupuje proti povinnému noseniu hidžábu, ktoré označuje za nástroj politickej kontroly, nie náboženskú povinnosť. Vo viacerých textoch a prejavoch, prepašovaných z väzenských ciel, zdôraznila, že represia voči ženám je súčasťou širšieho systému potláčania celej spoločnosti.
Iránske bezpečnostné zložky ju naposledy zadržali v decembri v meste Mašhad počas pietnej spomienky na právnika Chosrova Alíkordího, ktorého smrť viaceré ľudskoprávne organizácie označili za podozrivú. Aktivistka bola krátko predtým prepustená zo zdravotných dôvodov, pôvodne len na tri týždne, no jej pobyt na slobode sa predĺžil – pravdepodobne aj v dôsledku tlaku zo zahraničia.
Počas tohto obdobia Mohammadíová pokračovala v protestoch, verejne vystupovala v medzinárodných médiách a zúčastnila sa demonštrácie pred neslávne známou väznicou Evín v Teheráne. Jej návrat za mreže bol podľa pozorovateľov len otázkou času.
Medzinárodná odozva
Narges Mohammadíová získala Nobelovu cenu za mier v roku 2023 za „neúnavný boj proti útlaku žien v Iráne a za podporu ľudských práv a slobôd“. Jej opätovné odsúdenie vyvolalo vlnu kritiky zo strany OSN, Amnesty International aj viacerých západných vlád, ktoré rozsudok označili za politicky motivovaný.
Prípad Mohammadíovej sa stal symbolom širšieho konfliktu medzi iránskym režimom a občianskou spoločnosťou, ktorá sa po masových protestoch z rokov 2022 a 2023 odmieta stiahnuť do úzadia. Očakáva sa, že jej odsúdenie ešte viac posilní medzinárodný tlak na Teherán v oblasti ľudských práv.
