2.8.2020 (Webnoviny.sk) – Poslanci Národnej rady SR prijali počas prvých desiatich schôdzí 43 noviel zákonov, z toho 41 vládnych návrhov v skrátenom legislatívnom konaní a dva poslanecké návrhy. Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala tri z nich, konkrétne novelu zákona o prokuratúre, o elektronických komunikáciách a o komisárovi pre deti.
Politológ z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Ján Ruman zdôraznil, že postup, ktorý Čaputová zvolila, náleží prezidentovi a je nevyhnutný pre zachovanie demokracie.
Drvivá väčšina prijatých zákonov bola z dielne vlády, ktorá tým reagovala na núdzový stav, v ktorom sa Slovensko nachádzalo v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19.
Kritika opozície
Všetkých 41 vládnych návrhov zákonov prijalo plénum v skrátenom legislatívnom konaní. Opozícia kritizovala vládu, že pri mnohých nebol zákonný dôvod na skrátené konanie a vyzvala prezidentku, aby ich nepodpísala.
Čaputová vetovala prvé novely súčasnej vládnej garnitúry v piatok 31. júla. Parlamentu vrátila na prepracovanie s pripomienkami novelu zákona o prokuratúre, ktorá mala umožniť kandidatúru na šéfa generálnej prokuratúry aj neprokurátorovi.
NR SR by vďaka nej získala tiež možnosť odvolať generálneho prokurátora, ak by nevykonával svoju funkciu riadne či čestne. Práve to je dôvodom, pre ktorý Čaputová využila právo veta.
Uvedené skutočnosti považuje za protiústavné a v prípade prelomenia veta podá podnet na Ústavný súd SR.
COVID-19 ako dôvod
Hlava štátu vrátila parlamentu aj novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorá je podľa nej tiež v rozpore s ústavou.
Tretím vetovaným zákonom je novela, ktorá upravuje možnosti odvolania komisára pre deti, ak svoju funkciu nevykonáva šesť mesiacov. Podľa hlavy štátu sa totiž nenaplnili dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Politológ Ruman pripomenul, že vláde sa akosi „zapáčilo“ schvaľovať zákony v skrátenom legislatívnom konaní, a to aj v prípadoch, keď si to daná zákonná úprava nevyžaduje.
„Formálne to vláda argumentuje situáciou, ktorá je zapríčinená situáciou s ochorením COVID-19, v skutočnosti ide ale o redukovanie demokratických princípov. Prijímať zákony bez dostatočnej diskusie a pripomienok je v demokratickom právnom štáte neprípustné,“ priblížil.
Prezidentka a právnička
Rozhodnutie prezidentky, nielen ako najvyššej ústavnej činiteľky, ale aj ako právničky, preto možno podľa Rumana chápať aj na základe tohto kontextu.
„Sama sa vyjadrila, napríklad pri novele zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím, že obsahom nepodlieha dôvodnosti pre skrátené legislatívne konanie. Okrem toho svoje veto odôvodnila nedostatočnou právnou úpravou navrhovaných noviel, možnou politizáciou daných úradov, ako aj obmedzovaním ľudských práv a slobôd,“ vysvetlil.
Postup, ktorý Čaputová zvolila, podľa Rumana náleží prezidentovi a je nevyhnutný pre zachovanie demokracie.
„Otázne je, prečo rovnako nepostupovala po schválení zákona v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia, takzvaného podnikateľského kilečka, ktorý možno z demokratického hľadiska tiež hodnotiť ako nie úplne vyvážený. Ten totiž privilegoval zamestnávateľov a zabúdal na zamestnancov,“ dodal Ruman.
Viac k témam: legislatívny proces, prezidentka SR
Zdroj: Webnoviny.sk – Poslanci schválili skoro všetky novely zákonov v skrátenom konaní, Čaputová vetovala tri © SITA Všetky práva vyhradené.
