Pracovný čas sa po pandémii neobnovil, Slovensko patrí v EÚ k lídrom poklesu odpracovaných hodín

Slovenská ekonomika sa po pandémii síce rýchlo spamätala v oblasti zamestnanosti, no k pôvodnému rozsahu pracovného času sa už nevrátila. Inštitút finančnej politiky (IFP) upozorňuje, že od roku 2019 klesol počet odpracovaných hodín na jedného zamestnanca približne o dve hodiny týždenne, a to plošne, naprieč sektormi aj demografiou.

Vývoj nie je krátkodobým efektom pandémie, ale súčasťou dlhodobého trendu, ktorý IFP opisuje ako „dlhodobý fenomén“, pri ktorom za tri dekády v celej EÚ padol počet odrobených hodín o viac ako sedem percent.

Slovensko patrí k najvýraznejším v poklese

Slovensko pritom patrí medzi krajiny s najvýraznejším poklesom. Pandémia skrátila pracovný deň v priemere o 22 minút a podľa IFP to znamenalo prepad, ktorý sa prejavil takmer vo všetkých vekových skupinách, povolaniach aj odvetviach.

Zmena štruktúry ekonomiky vysvetľuje len zanedbateľnú časť dopadu. „Zmena v štruktúre ekonomiky vysvetľuje len 3 % celkového zníženia,“ konštatuje IFP. Najsilnejší vplyv mali nízkokvalifikované služby, ako obchod, doprava, skladovanie či gastro a ubytovanie, ktoré stáli za takmer tretinou poklesu.

V absolútnych číslach pracujú Slováci menej preto, že väčšina zamestnaných odpracuje kratší čas. Kým koncom roka 2019 dosiahol objem odpracovaných hodín na Slovensku 17,3 tisíca hodín denne, v predminulom kvartáli to bolo už len 16,3 tisíca. Je to medziročný pokles o šesť percent.

Väčší prepad za rovnaké obdobie zaznamenalo už len Lotyšsko. Firmy počas pandémie uprednostňovali skrátenie odpracovaných hodín pred prepúšťaním a súčasne rástol počet ľudí na OČR a PN. Aj keď sa zamestnanosť po reštarte ekonomiky opäť zvýšila, pracovný čas sa na predpandemickú úroveň nevrátil.

Predčasné dôchodky prehĺbili prepad

Výrazný tlak na odrobené hodiny prišiel v posledných rokoch aj zo strany odchodov do predčasných dôchodkov, ktoré sa sústredili najmä v sektoroch služieb a priemyslu. Podľa IFP sa priemysel podieľal na poklese celkového objemu odpracovaných hodín zhruba jednou tretinou. Práve tieto sektory boli v rokoch 2023–2024 najviac zasiahnuté výpadkom pracovnej sily.

Vývoj na Slovensku však nemožno chápať iba ako negatívnu odchýlku. Krajina dlhodobo pracovala viac než priemer EÚ a súčasný trend môže byť aj dôsledkom prirodzeného dobiehania. Už v roku 1995 patrilo Slovensko medzi krajiny s najdlhším pracovným časom.

Dnešné skracovanie odpracovaných hodín súvisí so zvyšovaním životnej úrovne, technologickým pokrokom a rastom miery participácie, ale aj s demografickým vývojom. Starnutie obyvateľstva bude podľa IFP v najbližších rokoch ešte výraznejším tlakom smerom k ďalšiemu znižovaniu pracovného času.

Zamestnanci chcú pracovať menej

Popri objektívnych faktoroch stále viac zaváži aj zmena preferencií zamestnancov. Podiel ľudí, ktorí by chceli pracovať menej, sa od roku 2019 zdvojnásobil. Slovensko zároveň dramaticky zaostáva v rozsahu využívania čiastočných úväzkov. Pracuje na nich len štyri percentá zamestnaných, zatiaľ čo v mnohých západoeurópskych krajinách ide o bežný pracovný model.

IFP preto upozorňuje, že aj keď ide o prirodzený vývoj, bude mať makroekonomické dôsledky. Kratší pracovný čas spolu s nedostatkom pracovnej sily zníži potenciálny výkon ekonomiky. „Nedostatok pracovného výkonu tak bude v budúcnosti tlmiť aj celkový rast ekonomiky,“ dodáva IFP.