Opozičné hnutie Progresívne Slovensko obvinilo vládu z nečinnosti a nedostatočnej komunikácie v oblasti zahraničnej politiky v čase, keď sa medzinárodné prostredie výrazne destabilizuje. Kritika sa sústreďuje najmä na premiéra Robert Fico a ministra zahraničných vecí Juraj Blanár, ktorí podľa PS nezaujali jasný postoj k najnovším krokom Spojených štátov ani k narastajúcemu napätiu medzi USA a Európskou úniou.
Líder PS Michal Šimečka na tlačovej konferencii upozornil, že zhoršovanie transatlantických vzťahov môže mať priamy dosah na bezpečnosť aj ekonomiku Slovenska. Za mimoriadne znepokojujúce označil vyjadrenia amerického prezidenta Donald Trump, ktorý pohrozil zavedením dovozných ciel na viacero európskych krajín, pokiaľ sa nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi.
Požiadavka jasného postoja
Podľa Šimečku je situácia natoľko vážna, že si vyžaduje „maximálnu politickú pohotovosť“. Premiér a minister zahraničných vecí podľa neho mali okamžite verejne reagovať na Trumpove vyjadrenia, jasne obhájiť európske záujmy a informovať o krokoch slovenskej diplomacie. Opozícia kritizuje aj to, že verejnosť doteraz nepozná výsledky Ficovej pracovnej cesty do USA ani obsah jeho stretnutia s americkým prezidentom.
„Slovenská verejnosť nevie nič ani o parametroch dohody o výstavbe jadrového reaktora, ani o tom, čo zaznelo na stretnutí premiéra s prezidentom Trumpom,“ uviedol Šimečka. Podľa neho zostáva nezodpovedaná otázka, či premiér tlmočil americkej strane slovenské a európske záujmy, či upozornil na riziká obchodnej vojny a či obhajoval princípy medzinárodného práva.
Kritika diplomacie a bezpečnostný rozmer
Člen predsedníctva PS Ivan Korčok zdôraznil, že ešte pred cestou do USA mal premiér jasne definovať ciele návštevy. Neinformovanie partnerov a verejnosti po návrate označil za zlyhanie v oblasti politickej zodpovednosti. Zároveň Ficovi vyčítal, že bezprostredne nereagoval na americké hrozby zavedenia ciel, ktoré by mohli nepriamo zasiahnuť aj slovenskú ekonomiku.
Poslanec Tomáš Valášek upozornil, že „štandardná vláda“ by v takejto situácii už intenzívne rokovala s európskymi partnermi o scenároch, v ktorých by Spojené štáty prestali byť spoľahlivým spojencom. Podľa neho by bolo namieste zvolať Bezpečnostnú radu SR a seriózne diskutovať o zvýšení investícií do obrany.
Grónsko ako katalyzátor napätia
Trump v uplynulých dňoch pohrozil, že od 1. februára uvalí desaťpercentné clo na dovoz z Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Holandska a Fínska. Ak by sa otázka Grónska nevyriešila, clo by sa od júna mohlo zvýšiť až na 25 percent. Európske vlády považujú tento postup za porušenie obchodných dohôd a pripravujú možnú odvetu.
Analytické zhrnutie
Kritika Progresívneho Slovenska poukazuje na širší problém slovenskej zahraničnej politiky: nedostatok transparentnej komunikácie v období, keď sa medzinárodný poriadok stáva menej predvídateľným. Spor o Grónsko a americké hrozby ciel síce Slovensko priamo nezasahujú, no ich dôsledky by mohli ovplyvniť bezpečnostné garancie aj hospodárske vzťahy, od ktorých je krajina závislá. V tomto kontexte sa otázka, či vláda reaguje včas a s jasnou stratégiou, stáva testom jej schopnosti chrániť národné záujmy v meniacom sa svete.
