Kľúčové fakty
• Rovinka podala rozklad proti stanovisku ministerstva k projektu CEZO spoločnosti Slovnaft.
• Obec žiada nové posúdenie vplyvov na zdravie, dopravu a podzemné vody.
• Výhrady sa týkajú aj súbehu viacerých zdrojov znečistenia v okolí Bratislavy.
• Ministerstvo stanovilo pre projekt 56 dodatočných technických opatrení a podmienok.
• Rozklad proti rozhodnutiu podalo aj hlavné mesto Bratislava.
Spor o plánované Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) spoločnosti Slovnaft pokračuje. Obec Rovinka v okrese Senec podala rozklad proti záverečnému stanovisku Ministerstva životného prostredia SR vydanému v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Samospráva tvrdí, že pri projekte neboli dostatočne preskúmané všetky možné vplyvy na zdravie obyvateľov, kvalitu životného prostredia, dopravu ani podzemné vody Žitného ostrova.
Obec preto žiada súhlasné záverečné stanovisko ministerstva zrušiť a celý prípad opätovne prerokovať. Ak rezort k takémuto kroku nepristúpi, Rovinka požaduje aspoň doplnenie konkrétnych, merateľných a právne vymáhateľných podmienok.
Slovnaft naopak považuje súhlasné stanovisko za dobrú správu pre Slovensko a projekt označuje za strategickú investíciu.
Rovinka žiada nové prerokovanie projektu
Samospráva nespochybňuje potrebu diskusie o modernom odpadovom hospodárstve, pri zariadení takéhoto rozsahu však požaduje podrobnejšie preverenie možných následkov.
„Neodmietame odbornú diskusiu ani moderné riešenia odpadového hospodárstva. Pri projekte takéhoto rozsahu však musia byť všetky riziká dôkladne preskúmané ešte pred jeho povolením,“ uviedol starosta Rovinky Tomáš Káčer.
Podľa neho nestačí presunúť riešenie niektorých otázok do ďalších etáp povoľovania.
„Ochrana zdravia obyvateľov a životného prostredia musí byť prvoradá,“ zdôraznil.
Rovinka preto navrhuje záverečné stanovisko ministerstva zrušiť a vec vrátiť na nové prerokovanie a rozhodnutie.
Obec upozorňuje na už existujúce znečistenie
Jednou z najvýznamnejších námietok je podľa Rovinky spôsob, akým boli posúdené kumulatívne vplyvy projektu.
Samospráva upozorňuje, že lokalita už dnes nie je územím bez priemyselnej alebo dopravnej záťaže.
Nachádzajú sa tam existujúce prevádzky Slovnaftu, zariadenie na energetické využitie odpadu spoločnosti OLO, ďalšie priemyselné objekty a významné dopravné koridory.
Región zároveň čelí intenzívnej cestnej doprave a pokračujúcej výstavbe.
Podľa obce preto nestačí samostatne posúdiť, či nové CEZO dokáže dodržiavať zákonom stanovené emisné limity.
Dôležité je podľa nej vyhodnotiť aj to, ako sa nový zdroj prejaví v kombinácii so všetkými existujúcimi zdrojmi znečistenia.
Dodržanie emisných limitov podľa obce nestačí
Práve kumulatívne zaťaženie patrí medzi kľúčové body sporu.
Aj zariadenie, ktoré samostatne spĺňa zákonné emisné limity, môže podľa argumentácie samosprávy predstavovať ďalšiu záťaž v lokalite, kde už pôsobí viacero priemyselných a dopravných zdrojov.
Rovinka preto požaduje komplexnejší pohľad na celé dotknuté územie.
Takéto hodnotenie má podľa nej zahŕňať nielen samotnú prevádzku CEZO, ale aj súvisiacu dopravu a existujúce environmentálne zaťaženie regiónu.
Samospráva namieta aj nedostatočné odôvodnenie plánovanej kapacity zariadenia.
Otázky zostávajú aj pri odpade
Výhrady Rovinky sa týkajú aj množstva, druhov a pôvodu odpadu, ktorý má zariadenie spracovávať.
Obec tvrdí, že niektoré otázky neboli v procese EIA vysvetlené dostatočne konkrétne.
Kritizuje tiež všeobecnosť a podľa nej nedostatočnú kontrolovateľnosť niektorých podmienok stanovených ministerstvom.
Podmienky pre takýto projekt by podľa samosprávy mali byť nastavené tak, aby sa ich dodržiavanie dalo jednoznačne overiť.
Ak ministerstvo svoje pôvodné stanovisko nezruší, obec preto požaduje jeho zmenu a doplnenie o konkrétne, merateľné, kontrolovateľné a právne vymáhateľné pravidlá.
V centre pozornosti je Žitný ostrov
Osobitne citlivou témou sú podzemné vody Žitného ostrova.
Rovinka zdôrazňuje potrebu ich dôslednej ochrany vzhľadom na význam územia ako strategického zdroja pitnej vody.
Žitný ostrov predstavuje mimoriadne významnú zásobáreň podzemných vôd, a preto akýkoľvek väčší priemyselný projekt v širšom okolí prirodzene vyvoláva otázky týkajúce sa možných environmentálnych rizík.
Samospráva požaduje, aby boli potenciálne vplyvy projektu na podzemné vody preskúmané ešte dôslednejšie.
Ochrana zdrojov pitnej vody má podľa obce patriť medzi základné priority pri rozhodovaní o ďalšom povoľovaní projektu.
Výhrady má aj Bratislava
Rovinka nie je jedinou samosprávou, ktorá proti rozhodnutiu ministerstva využila opravný prostriedok.
Rozklad podalo aj hlavné mesto Bratislava.
Magistrát argumentuje okrem iného tým, že ministerstvo sa nevyrovnalo so všetkými vznesenými pripomienkami.
Bratislava takisto tvrdí, že neboli dostatočne preskúmané možné vplyvy na verejné zdravie.
Za problém považuje aj nezohľadnenie súčasného zaťaženia územia existujúcimi zdrojmi znečistenia a rozsahu oblasti, ktorú môže plánovaná činnosť ovplyvniť.
Rozklad podala aj mimoparlamentná strana Demokrati, ktorá projekt kritizuje.
Ministerstvo určilo 56 dodatočných podmienok
Ministerstvo životného prostredia vydalo k projektu CEZO súhlasné záverečné stanovisko v rámci procesu EIA.
Rozhodnutie však pred podanými rozkladmi ešte nenadobudlo právoplatnosť.
Rezort zároveň stanovil 56 dodatočných technických opatrení a podmienok.
Ich cieľom má byť zvýšenie bezpečnosti projektu a minimalizovanie nepriaznivých vplyvov zariadenia na životné prostredie a zdravie ľudí.
Rovinka však tvrdí, že ani tieto opatrenia neriešia všetky jej výhrady dostatočne.
Ministerstvo podľa poskytnutých informácií na otázky TASR súvisiace s podanými rozkladmi zatiaľ nereagovalo.
Slovnaft projekt obhajuje
Spoločnosť Slovnaft naopak súhlasné stanovisko ministerstva privítala.
Považuje ho za dobrú správu pre Slovensko a CEZO označuje za strategickú investíciu.
Firma tvrdí, že už počas procesu posudzovania upravila viaceré parametre projektu a reagovala tak na pripomienky verejnosti aj zainteresovaných inštitúcií.
Zároveň deklarovala, že zapracuje všetky dodatočné technické opatrenia a požiadavky stanovené ministerstvom životného prostredia.
Slovnaft rešpektuje aj zákonné právo účastníkov konania podať rozklad.
Za samotným projektom si však naďalej stojí.
OLO podľa Slovnaftu nie je konkurenciou
Otázkou zostáva aj vzťah pripravovaného CEZO k existujúcemu zariadeniu na energetické využitie odpadu spoločnosti OLO.
Slovnaft odmieta pohľad, podľa ktorého by mali oba projekty predstavovať konkurenciu.
OLO podľa spoločnosti vníma ako strategického partnera.
Debata o potrebnej kapacite zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu je však dôležitá aj vzhľadom na námietku Rovinky týkajúcu sa odôvodnenia veľkosti plánovaného CEZO.
Samospráva chce mať ešte pred povolením projektu jasnejšie odpovede na otázky, koľko odpadu bude zariadenie spracovávať a odkiaľ bude pochádzať.
Rozhodovať sa bude o veľkom projekte v už zaťaženom regióne
Spor o CEZO tak nie je iba diskusiou o jednej novej prevádzke.
Dotýka sa širšej otázky ďalšieho rozvoja priemyselného územia v okolí Bratislavy, dopravnej záťaže, ochrany zdravia obyvateľov a predovšetkým ochrany podzemných vôd Žitného ostrova.
Na jednej strane stojí investor, ktorý projekt označuje za strategickú investíciu a deklaruje splnenie dodatočných bezpečnostných požiadaviek.
Na druhej strane sú samosprávy požadujúce dôkladnejšie posúdenie celkového zaťaženia územia ešte pred definitívnym povolením.
Podané rozklady znamenajú, že súhlasné stanovisko ministerstva ešte nie je konečnou bodkou za procesom.
Ďalší postup ukáže, či rezort svoje rozhodnutie ponechá v platnosti, zmení podmienky projektu alebo pristúpi k novému prerokovaniu.
