Rozhodujú o miliónových projektoch, no bez jasných pravidiel. Štyri veľké slovenské mestá riešia podobný problém
6.2.2026 (SITA.sk) – To, kto rozhoduje o urbanistickej podobe miest, nie je technická maličkosť. Ide o funkciu, ktorá má priamy vplyv na hodnotu pozemkov, developerské projekty aj kvalitu života obyvateľov. Príklady zo štyroch veľkých slovenských miest ukazujú, že systém výberu hlavných architektov je dlhodobo deravý a náchylný na konflikty záujmov aj politické zásahy.
Prípady zo Žiliny, Košíc, Nitry a Bratislavy, na ktoré upozornila Pluska, poukazujú na rovnaký problém. Každé z krajských miest zvolilo inú cestu, no výsledok je podobný. Politické zásahy, konflikty záujmov alebo uzavreté rozhodovacie kruhy v čase, keď sa otvárajú územné plány a rozhoduje sa o investíciách v hodnote miliónov eur.
Žilina a otázniky nad nestrannosťou
Asi najviac pozornosti dnes púta situácia v Žiline, kde dlhoročný riaditeľ Útvaru hlavného architekta Rudolf Chodelka síce uspel vo výberovom konaní na ďalšie funkčné obdobie, to súčasné mu končí 28. februára 2026, no mestské zastupiteľstvo ho v decembri minulého roka v tajnej voľbe nepotvrdilo, podpora poslancov bola výrazne nižšia, ako sa očakávalo. Tajnú voľbu inicioval viceprimátor Martin Kapitulík s argumentom, že umožní poslancom hlasovať bez politického tlaku.
Diskusiu vyvolalo zloženie výberovej komisie. Kapitulík upozornil, že poslanci neboli o jej vzniku informovaní a jej predsedom bol primátor Peter Fiabáne, ktorý následne predkladal návrh na schválenie kandidáta, ktorého jeho vlastná komisia vybrala. V nej zároveň sedel architekt, ktorého ateliér mal v minulosti získať od mesta zákazky v státisícoch eur, ktoré pritom v mene mesta schvaľoval práve hodnotený kandidát.
Kapitulík bol tri dni po hlasovaní z funkcie viceprimátora odvolaný a hovorí o vážnych pochybnostiach o nestrannosti. Primátor Fiabáne naopak tvrdí, že výber bol odborný a na základe transparentného výberového konania, ktorého súčasťou bolo aj verejné vypočutie kandidátov – okrem Chodelku sa ho zúčastnili ďalší dvaja kandidáti.
Zákulisné hry, ktoré hlasovaniu predchádzali považuje Fiabáne za politicky motivovaný akt s cieľom oslabiť útvar hlavného architekta v kritickom čase, v rozpore s verejným záujmom. „Rudolf Chodelka počas svojho pôsobenia presadzoval striktné dodržiavanie platného územného plánu a ukázal sa byť človekom, ktorý nepodlieha politickým tlakom ani súkromným ekonomickým záujmom,“ vyjadril sa Fiabáne pre spomínaný web.
Kritici však poukazujú na to, že spor prichádza v čase, keď sa v roku 2026 majú meniť územnoplánovacie pravidlá s výrazným finančným dosahom.
Košice a slabý mandát
Košice zažili podobný problém už skôr. Po odvolaní hlavnej architektky v roku 2019 fungovalo mesto viac než dva roky bez riadne obsadeného postu a útvar viedol len poverený zástupca, ktorý nemal plnohodnotný mandát.
Takéto riešenie podľa odborníkov oslabuje nezávislosť rozhodovania. Poverený architekt je ľahšie nahraditeľný a citlivejší na politické zásahy. Košice síce neskôr vybrali nového hlavného architekta so zahraničnými skúsenosťami, no nastúpil len na dvojtretinový úväzok, čo neistotu úplne neodstránilo.
Nitra a odchod uznávaného odborníka
Nitra sa spočiatku vydala opačnou cestou. Do funkcie hlavného architekta nastúpil uznávaný odborník, ktorého výber bol vnímaný ako transparentný a odborný krok.
Ako informoval portál nitra.dnes24, Viktor Šabík sa pri nástupe označoval za krízového manažéra, jeho pôsobenie však napokon presiahlo rámec riešenia akútnych problémov. Podľa mesta sa mu podarilo stabilizovať chod útvaru, dôslednejšie presadzovať dodržiavanie územného plánu a nastaviť rovnaké pravidlá pre investorov. Zároveň sa posilnilo zapájanie verejnosti do rozvoja mesta a využívanie architektonických súťaží pri verejných projektoch.
Primátor Marek Hattas jeho pôsobenie hodnotil ako prínosné a zdôraznil, že v Nitre sa pod jeho vedením nastavili vysoké štandardy fungovania Útvaru hlavného architekta, viditeľné najmä pri príprave územného plánu.
Po štyroch rokoch však Šabík oznámil odchod z funkcie a návrat do aktívnej architektonickej praxe a dôvody opísal otvorene. „V samospráve nie vždy ide všetko ľahko a ja potrebujem tvorivú slobodu. Považujem svoju misiu za úspešne dokončenú,“ uviedol a poukázal aj na to, že procesy v samospráve sú časovo a komunikačne náročné a vyžadujú množstvo kompromisov.
Šabíka v auguste 2023 nahradil Milan Csanda. Výberové konanie prebehlo, no zúčastnili sa ho len traja uchádzači.
Bratislava a uzavretý model
Hlavné mesto zvolilo vlastnú cestu. Metropolitný inštitút Bratislavy mal zabezpečiť profesionálne plánovanie rozvoja mesta. Kritici však upozorňujú, že v praxi vznikol uzavretý okruh, v ktorom sa návrhy pripravujú, posudzujú aj schvaľujú v rámci jednej štruktúry. Podľa mestských poslancov systém funguje selektívne. Niektoré projekty postupujú rýchlo, iné sa zasekávajú na mesiace. Napriek vysokým nákladom si mesto objednáva externé služby a nespokojnosť rastie medzi developermi aj bežnými obyvateľmi.
Kandidát na primátora Martin Winkler však nešetrí kritikou. „Metropolitný inštitút je v stave, akom dnes je, zrelý na zrušenie. Je to organizácia, ktorá nás stojí veľa miliónov eur, je absolútne neefektívna a prezamestnaná,“ uviedol. Podľa neho systém funguje selektívne a frustrácia rastie medzi developermi aj bežnými obyvateľmi.
Ešte vo februári 2025 Winkler upozornil na možný konflikt záujmov hlavného architekta Juraja Šujana, ktorý prišiel z J&T. „Vy ste kedysi pracovali v J&T. Do mesta ste prišli z J&T. Projektovali ste Karlovské rameno, ktoré stavala J&T. Dá sa vlastne povedať, že ste boli dvorným architektom J&T. Dnes máte zastupovať a hájiť záujmy mesta a z toho, ako hovoríte, ako sa vyjadrujete, mám skôr pocit, že ste stále ešte v tej J&T. A ja sa chcem spýtať, vy nemáte ani trošku pocit, že toto je silný konflikt záujmov?“ obrátil sa na zasadnutí s otázkou na Šujana.
Zákon bez odpovedí
Spoločným menovateľom všetkých prípadov je legislatívna medzera. Zákon presne neurčuje, ako má vyzerať výber hlavného architekta, kto môže byť v komisii ani ako sa majú riešiť konflikty záujmov. Povinné je len schválenie kandidáta mestským zastupiteľstvom.
Výsledkom je prostredie, v ktorom sa mieša politika, osobné väzby a ekonomické záujmy. Práve v období, keď sa rozhoduje o územných plánoch a hodnotách pozemkov, je kontrola nad touto funkciou minimálna. Košice, Nitra, Žilina a Bratislava predstavujú štyri rôzne prístupy, no jeden spoločný problém. Slovenské samosprávy stále nemajú jasný a dôveryhodný systém, ktorý by zabezpečil, že o podobe miest na celé desaťročia budú rozhodovať nezávislí a kontrolovateľní odborníci.
„Na 17. februára 2026 má byť nová voľba šéfa Útvaru hlavného architekta v Žiline. Podľa informácií zatiaľ nebolo vyhlásené nové výberové konanie. Primátor ale môže predložiť rovnakého kandidáta s rovnakou komisiou,“ informuje Pluska.
Viac k témam: Samospráva, Útvar hlavného architekta
Zdroj: SITA.sk – Rozhodujú o miliónových projektoch, no bez jasných pravidiel. Štyri veľké slovenské mestá riešia podobný problém © SITA Všetky práva vyhradené.
