Kurikulárna reforma sa začína výraznejšie prejavovať priamo na vyučovaní. Štátna školská inšpekcia preverila 22 základných škôl, ktoré sa do zmien zapojili medzi prvými, a zistila, že učitelia častejšie využívajú tímovú prácu, projekty a bádateľské aktivity. Kontrola však odhalila aj rezervy: individuálne potreby žiakov a inkluzívne vzdelávanie sa dôsledne zohľadňujú približne na polovici sledovaných hodín
Prvé výsledky monitorovania zverejnila Štátna školská inšpekcia v októbri 2026. Hodnotila školy, ktoré začali vyučovať podľa nového štátneho vzdelávacieho programu v školskom roku 2023/2024 a medzičasom dokončili prvý trojročný vzdelávací cyklus.
V kontrolovaných školách sa vzdelávalo viac ako 6 300 žiakov, pričom 2 287 z nich navštevovalo reformné ročníky. Inšpektori sledovali nielen spôsob vyučovania, ale aj podmienky, v ktorých školy nové vzdelávacie postupy zavádzajú.
Menej pasívneho počúvania, viac aktívneho učenia
Jedným z hlavných cieľov reformy je, aby žiaci neboli iba pasívnymi prijímateľmi informácií. Namiesto toho majú poznatky objavovať, prepájať s praxou a využívať pri riešení konkrétnych úloh.
Podľa zistení inšpekcie sa tento prístup začína prejavovať aj v triedach. Deti častejšie pracujú v skupinách, zapájajú sa do projektov a učia sa prostredníctvom skúmania a praktických činností. Učitelia zároveň vytvárajú viac priestoru na samostatné uvažovanie a hodnotenie vlastného pokroku.
Pozitívnym signálom je aj práca s chybou. Tá sa postupne prestáva vnímať iba ako dôvod na horšiu známku a čoraz viac sa využíva ako príležitosť na pochopenie učiva a zlepšenie výsledkov. Reforma kladie dôraz aj na čitateľskú gramotnosť, spoluprácu a sociálne a emocionálne zručnosti.
Inšpekcia upozornila na rozdiely medzi školami
Výsledky zároveň ukázali, že zmeny neprebiehajú všade rovnako. Jednou z oblastí, ktoré potrebujú ďalšiu podporu, je diferencované vyučovanie. To znamená, že učiteľ prispôsobuje spôsob práce schopnostiam, tempu a potrebám jednotlivých žiakov.
Podobne je to aj s inkluzívnym vzdelávaním, ktorého cieľom je vytvárať podmienky na učenie pre všetky deti vrátane tých, ktoré potrebujú osobitnú podporu. Podľa inšpekcie sa tieto prístupy dôsledne uplatňovali približne na polovici sledovaných hodín.
Rezervy sa týkajú aj formatívneho hodnotenia, rovesníckeho hodnotenia a rozvoja kritického myslenia. Práve tieto oblasti pomáhajú žiakom lepšie pochopiť, čo už zvládli, v čom sa potrebujú zlepšiť a ako môžu pri učení postupovať samostatnejšie.
Osobitnú pozornosť potrebujú deti s jazykovými bariérami
Inšpekcia upozornila aj na potrebu intenzívnejšej podpory žiakov z marginalizovaných rómskych komunít, ktorí nedostatočne ovládajú slovenský jazyk.
Jazykové bariéry môžu ovplyvniť porozumenie zadaniam, čítanie s porozumením aj schopnosť správne formulovať odpovede. Preto je dôležité rozvíjať slovnú zásobu a jazykové zručnosti už od prvých ročníkov základnej školy.
Ministerstvo školstva chce výsledky kontroly využiť pri cielenej podpore škôl. Pozornosť sa má sústrediť najmä na oblasti, v ktorých sa zatiaľ nedarí naplno uplatňovať princípy nového vzdelávacieho programu.
Učitelia oceňujú odbornú podporu
Pri zavádzaní reformy pomáhajú školám nielen ich vedenia a pedagogické tímy, ale aj regionálne centrá podpory učiteľov a Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM).
Podľa údajov ministerstva hodnotili učitelia mentoring regionálnych centier podpory učiteľov pozitívne v 91,7 percenta prípadov. Spoluprácu s NIVaM kladne hodnotilo 87,1 percenta respondentov.
Podpora učiteľov je dôležitá najmä preto, že reforma neznamená iba zmenu učebných osnov. Vyžaduje si aj nové metódy práce, plánovanie vyučovania a schopnosť reagovať na rozdielne potreby žiakov.
Viac o ďalších zmenách v slovenskom školstve si môžete prečítať aj v článku o tom, ako nový školský rok prináša reformu na základné školy.
Čo bude nasledovať?
Výsledky prvého monitorovania ukazujú, že kurikulárna reforma postupne mení každodennú prácu v triedach. Zároveň však potvrdzujú, že samotné zavedenie nového programu nestačí. Školy potrebujú priebežné vyhodnocovanie výsledkov, metodickú pomoc a podporu pri práci so žiakmi s rôznymi vzdelávacími potrebami.
Štátna školská inšpekcia odporúča pokračovať v monitorovaní zmien a prijímať opatrenia podľa zistených nedostatkov. Dôležité bude aj sledovať, či aktívnejšie vyučovanie prinesie dlhodobé zlepšenie vedomostí a praktických zručností detí.
Cieľom reformy je, aby žiaci nielen získavali informácie, ale im aj rozumeli, dokázali ich použiť v bežnom živote a samostatne riešili problémy. To, ako sa tento cieľ podarí naplniť v rôznych typoch škôl, ukážu až ďalšie roky zavádzania nového kurikula.
ČÍTAJTE AJ
Nový školský rok prináša reformu na takmer polovicu základných škôl
