Od septembra sa mení vyučovanie prvákov: Menej pasívneho sedenia, deti majú preberať väčšiu zodpovednosť za učenie
Slovenské základné školy čaká od septembra 2026 zásadná zmena. Všetci prváci sa už povinne začnú vzdelávať podľa nového štátneho vzdelávacieho programu. Reforma mení samotnú predstavu o vyučovaní: žiak nemá iba sedieť v lavici, počúvať výklad a zapamätať si správnu odpoveď. Má premýšľať, skúšať rôzne riešenia, rozumieť vlastným chybám a postupne preberať spoluzodpovednosť za svoje učenie. Učiteľ pritom nestráca význam – jeho úloha sa má posunúť od odovzdávania vedomostí k aktívnemu vedeniu dieťaťa.
Od školského roka 2026/2027 sa kurikulárna reforma prestáva týkať iba škôl, ktoré do nej vstúpili dobrovoľne v predchádzajúcich rokoch.
Od septembra bude nový systém povinný pre prvé ročníky všetkých základných škôl na Slovensku. Ďalšie ročníky doň budú postupne vstupovať spolu s týmito deťmi.
Pre rodičov budúcich prvákov preto nepôjde iba o zmenu učebníc alebo poradia učiva.
Mení sa filozofia toho, ako sa má dieťa v škole učiť.
Koniec modelu „učiteľ hovorí, dieťa počúva“
Nový štátny vzdelávací program vychádza z myšlienky, že tradičný model, v ktorom učiteľ predovšetkým odovzdáva hotové vedomosti a žiak ich prijíma, už pre potreby 21. storočia nestačí.
Schopnosť pedagóga dobre vysvetliť učivo zostáva dôležitá.
Po novom však má učiteľ oveľa viac sledovať, ako dieťa rozmýšľa.
Teda nielen to, či sa dopracovalo k správnej odpovedi, ale napríklad:
- ako zadaniu porozumelo,
- aký postup si zvolilo,
- prečo sa rozhodlo práve takto,
- kde urobilo chybu,
- či ju dokáže identifikovať,
- ako môže svoje riešenie zlepšiť.
Žiak sa tak nemá učiť iba výsledok.
Má sa postupne naučiť učiť sa.
Prvák má dostať viac priestoru premýšľať
V praxi by to malo znamenať, že deti dostanú viac priestoru na samostatné riešenie úloh.
Učiteľ nemá okamžite prezradiť postup zakaždým, keď sa žiak zasekne.
Má mu pomôcť otázkami, podnetmi alebo vhodnou aktivitou, aby sa k riešeniu dopracoval.
Dieťa pritom môže skúšať viacero ciest.
A chyba už nemá byť iba niečím, za čo príde mínusový bod alebo horšia známka.
Má sa stať súčasťou učenia.
Práve schopnosť pochopiť, prečo riešenie nefungovalo a ako ho opraviť, patrí medzi zručnosti, ktoré chce nový program výraznejšie rozvíjať.
Žiak bude spoluzodpovedný za vlastné vzdelávanie
Jedným z najvýraznejších princípov reformy je zmena postavenia samotného dieťaťa.
Žiak má byť hlavným aktérom svojho učenia.
To však neznamená, že si prvák bude sám určovať, čo sa chce alebo nechce učiť, ani že zodpovednosť prechádza zo školy na dieťa.
Ide o niečo iné.
Postupne sa má učiť:
- stanovovať si primerané ciele,
- vnímať vlastný pokrok,
- premýšľať nad spôsobom učenia,
- vyhodnocovať svoje výsledky,
- hľadať efektívnejšie postupy,
- pracovať so spätnou väzbou,
- preberať primeranú zodpovednosť za svoju prácu.
Takýto prístup sa označuje aj pojmami metakognícia a metaučenie.
Jednoducho povedané: dieťa sa má naučiť rozmýšľať aj o tom, ako rozmýšľa a ako sa učí.
Učiteľ nebude menej dôležitý. Práve naopak
Zmena môže na prvý pohľad vyvolávať dojem, že učiteľ ustupuje do úzadia.
Nový program však od pedagógov očakáva pomerne náročnú úlohu.
Nestačí poznať predmet a odovzdať učivo.
Učiteľ má vedieť rozpoznať, prečo jedno dieťa úlohu zvláda a druhé nie, akú stratégiu žiak používa a čo mu môže pomôcť pokračovať.
Má vytvárať situácie, pri ktorých deti:
premýšľajú, komunikujú, spolupracujú, argumentujú, tvoria a učia sa zo svojich chýb.
To si bude vyžadovať aj kvalitnú metodickú podporu pedagógov.
Práve nedostatočná podpora učiteľov bola dlhodobo označovaná za jeden z problémov slovenského vzdelávania. Aj pri diskusii o finančnej gramotnosti odborníci upozorňovali, že nestačí pridať ďalšie učivo – pedagóg potrebuje vhodné materiály a metódy, pomocou ktorých s deťmi dokáže pracovať.
Nejde o voľnú školu bez pravidiel
Pri formulácii, že žiak bude „spoluvytvárať vzdelávanie“, môže vzniknúť nesprávna predstava.
Deti si nebudú samy zostavovať povinné učivo a učiteľ neprestáva byť autoritou zodpovednou za vyučovanie.
Štát naďalej určuje vzdelávacie ciele a štandardy.
Škola a učiteľ však dostávajú priestor zvoliť vhodnejšiu cestu, ako sa k nim so žiakmi dopracovať.
Výučba môže byť viac prepojená s praktickými situáciami, diskusiou, projektmi, experimentovaním či riešením problémov.
Rozdiel teda nie je v tom, že sa deti už nebudú musieť nič naučiť.
Mení sa najmä spôsob, akým si majú vedomosti a zručnosti osvojovať.
Menej memorovania neznamená koniec vedomostí
To je ďalšia dôležitá hranica.
Nový program nehovorí, že fakty, násobilka, pravopis alebo základné vedomosti prestávajú byť dôležité.
Bez vedomostí sa nedá kvalitne premýšľať.
Cieľom je, aby dieťa nezostalo iba pri ich mechanickom zapamätaní.
Má vedieť získané poznatky:
- použiť,
- vysvetliť,
- prepájať,
- porovnávať,
- overovať,
- aplikovať na nový problém.
Práve toto je jadrom posunu od učenia „na test“ k vzdelávaniu využiteľnému aj mimo školy.
Do škôl vstupuje aj AI gramotnosť
Reforma sa navyše priebežne aktualizuje podľa toho, ako sa mení svet okolo detí.
Štátny vzdelávací program bol v roku 2026 doplnený aj o AI gramotnosť. Školy ju majú zapracovať do vzdelávania detí vstupujúcich do nového systému.
Nejde o to, aby sa prváci učili programovať umelú inteligenciu.
Cieľom je postupne budovať schopnosť primerane veku chápať digitálne technológie, pracovať s nimi zodpovedne a neskôr vedieť rozlišovať ich možnosti aj limity.
Takáto schopnosť bude pre dnešné deti pravdepodobne rovnako prirodzenou súčasťou gramotnosti, ako je dnes vyhľadávanie informácií na internete.
Rodič nebude iba človek, ktorý podpíše žiacku knižku
Nový model počíta aj s výraznejšou úlohou rodiča.
Rodičia majú byť viac zapájaní do života školy, jej kultúry a podpory vzdelávania svojich detí.
To neznamená, že budú určovať učiteľovi obsah každej hodiny.
Cieľom je lepšia spolupráca medzi tromi stranami:
žiak – učiteľ – rodič.
Ak dieťa dostáva od školy určitý spôsob spätnej väzby a doma sa od neho očakáva úplne niečo iné, nový prístup môže fungovať len ťažko.
Preto ministerstvo školstva počas augusta organizovalo vo všetkých krajských mestách stretnutia pre rodičov, na ktorých mohli o reforme hovoriť priamo s učiteľmi, riaditeľmi a odborníkmi.
Rodičia môžu vidieť inú domácu úlohu než poznajú zo svojich čias
Zmena sa nemusí prejaviť tým, že prvák príde zo školy a oznámi: „Dnes sme mali kurikulárnu reformu.“
Rodič ju môže spozorovať nenápadnejšie.
Namiesto dlhého zoznamu podobných príkladov môže dieťa dostať úlohu, pri ktorej musí vysvetliť postup.
Učiteľ sa môže častejšie pýtať:
Ako si na to prišiel? Prečo si si vybral tento postup? Dá sa to vyriešiť aj inak? Čo by si nabudúce urobil inak?
Deti môžu častejšie spolupracovať a riešiť úlohy s viacerými možnými cestami.
Práve toto je typ zmeny, ktorú môže rodič v každodennom živote spozorovať najskôr.
Tvorivosť už nemá zostať iba na výtvarnej
Štátny program kladie dôraz aj na tvorivosť a schopnosť sebavyjadrenia.
Nemá ísť iba o výtvarnú či hudobnú výchovu.
Tvorivosť sa môže rozvíjať aj v matematike, jazyku alebo pri spoznávaní prírody.
Žiak môže hľadať vlastný spôsob riešenia, navrhovať postup, vysvetľovať svoj názor alebo vytvárať niečo nové z už získaných poznatkov.
Takto nastavené vzdelávanie má deti pripravovať na situácie, kde neexistuje jedna naučená odpoveď.
Škola má viac riešiť aj hodnoty a spoluprácu
Reforma nevníma vzdelávanie iba ako získavanie akademických znalostí.
Žiak má premýšľať aj nad vlastným konaním, hodnotami a vzťahom k iným ľuďom.
Súčasťou procesu má byť reflexia:
Čo som urobil? Prečo som to urobil? Ako to ovplyvnilo iných? Čo môžem nabudúce zmeniť?
Školy tak majú cielenejšie rozvíjať aj schopnosť spolupracovať, komunikovať a niesť zodpovednosť.
Podobné zručnosti sú dôležité aj pri problémoch, ktoré sa objavujú neskôr v živote mladých ľudí. Na Slovensku dnes nepracuje ani neštuduje približne 91-tisíc mladých vo veku 15 až 29 rokov a štát pripravuje rozsiahly program, ktorý ich má dostať späť do vzdelávania alebo zamestnania.
Zmena sa nezačne vo všetkých ročníkoch naraz
Toto je pre rodičov veľmi dôležité.
Od septembra 2026 nezačnú všetci žiaci základných škôl automaticky fungovať podľa rovnakého nového programu.
Povinná zmena sa začína v prvom ročníku.
Prváci budú následne novým systémom pokračovať vo vyšších ročníkoch.
Školy, ktoré do reformy vstúpili dobrovoľne už v rokoch 2023 až 2025, majú podľa nového programu aj staršie ročníky.
Výsledkom bude niekoľkoročné prechodné obdobie, počas ktorého môžu na jednej škole súčasne fungovať deti podľa staršieho aj nového kurikula.
Slovensko reformu skúšalo tri roky
Nový program nevstupuje do všetkých škôl bez predchádzajúceho testovania.
Prvé základné školy začali podľa neho vyučovať už v školskom roku 2023/2024.
Ďalšie sa dobrovoľne pridávali v rokoch 2024 a 2025.
Od školského roka 2026/2027 prichádza povinná fáza, keď podľa nového programu začnú učiť prvákov všetky základné školy.
Ministerstvo tak malo pred celoplošným zavedením niekoľko rokov na získavanie skúseností zo škôl, ktoré reformu zaviedli skôr.
Najväčšia skúška nebude na papieri, ale v triedach
Nový štátny vzdelávací program môže definovať moderné ciele veľmi presne.
Úspech reformy však bude závisieť od toho, čo sa bude diať každé ráno v tisícoch slovenských tried.
Rozhodujúce bude:
- či budú učitelia na zmenu pripravení,
- či dostanú kvalitné metodické materiály,
- či školy získajú potrebnú podporu,
- ako reformu pochopia rodičia,
- či bude dostatok času na individuálnu prácu so žiakmi,
- a či sa nové princípy nezmenia iba na ďalšiu administratívnu povinnosť.
Moderné priestory a technológie môžu školám pomôcť, no samy osebe kvalitu vyučovania nezabezpečia. Aj preto dnes smerujú miliónové investície do modernizácie odborných učební a vzdelávacieho prostredia na slovenských školách.
Čo sa teda od septembra skutočne zmení
Pre rodiča prváka sa dá reforma zhrnúť jednoducho.
Dieťa sa stále bude učiť čítať, písať, počítať a získavať základné vedomosti.
Nemá však zostať iba pri ich reprodukovaní.
Škola ho má postupne viesť k tomu, aby rozumelo tomu, čo robí, dokázalo vysvetliť svoj postup, opravovať vlastné chyby, spolupracovať a využívať poznatky v nových situáciách.
Učiteľ zostáva kľúčovou osobou.
Jeho úlohou však už nemá byť iba stáť pred tabuľou a vysvetľovať.
Má vytvárať podmienky, v ktorých sa žiak aktívne učí.
Čo vieme a čo zatiaľ ukáže prax
Potvrdené je, že od školského roka 2026/2027 je nový štátny vzdelávací program povinný pre prvé ročníky všetkých základných škôl na Slovensku.
Program kladie výraznejší dôraz na aktívne učenie, premýšľanie nad vlastnými postupmi, tvorivosť, spoluprácu a postupné preberanie zodpovednosti žiaka za vlastné učenie.
Súčasťou aktualizovaného programu je od roku 2026 aj AI gramotnosť.
Zatiaľ však nemožno povedať, že od septembra bude každá hodina na každej škole vyzerať úplne inak.
Reforma určuje smer a ciele. To, ako výrazne ju žiaci pocítia v každodennom vyučovaní, bude závisieť najmä od pripravenosti konkrétnych škôl a učiteľov.
