Smer-SD aj Progresívne Slovensko v prieskume mierne klesli. Fico však môže mať v hre o prepadnuté hlasy navrch
9.7.2025 (SITA.sk) – Preferencie najsilnejších politických strán v júlovom volebnom prieskume mierne klesli. Vyplynulo to z prieskumu agentúry NMS. Keby sa voľby konali začiatkom júla, hnutie Progresívne Slovensko zvíťazilo s podporou 20,9 percenta. Aj napriek tomu, že sa PS drží na prvom mieste, agentúra zaznamenala medzimesačný pokles o 2,1 percentuálneho bodu.
Na druhom mieste by podľa prieskumu skončila strana Smer-SD so ziskom 18,1 percenta. Rovnako strana Smer-SD zaznamenáva pokles v porovnaní s júnom, a to o 1,7 percentuálneho bodu. Agentúra NMS vykonávala prieskum od 2. do 7. júla na vzorke 1 009 respondentov.
Boj o tretie miesto
O tretie miesto aj naďalej bojuje hnutie Republika a strana Hlas-SD. V júlovom prieskume je na tom lepšie Republika, ktorá by získala 10,3 percenta voličských hlasov. Hnutie tak zaznamenalo medzimesačný nárast o jeden percentuálny bod. Hlas-SD by tak skončil na štvrtom mieste s podporou 9,7 percenta, čo je v porovnaní s júnom o 0,7 percentuálneho bodu viac.
Do parlamentu by sa dostali aj ďalšie štyri politické subjekty, a to hnutie Slovensko (7,1 %), Sloboda a Solidarita (6,7%), Kresťanskodemokratické hnutie (6,2 %) a tesne by prešli aj Demokrati (5,2 %). Do parlamentu by sa nedostala koaličná Slovenská národná strana, ktorú by volilo 2,9 percenta voličov, Maďarská aliancia (3,9 %), hnutie Sme rodina (3,8 %) ani strana Za ľudí (2,8 %).
Ak by sa konali voľby začiatkom júla, najviac mandátov v Národnej rade SR by tak získalo PS, a to 37. Smer-SD by získal 33 mandátov a hnutie Republika 18. Hlas-SD by mal 17 poslancov, hnutie Slovensko 13, Sloboda a Solidarita 12, Kresťanskodemokratické hnutie 11 a Demokrati by získali deväť mandátov.
Spájanie strán do blokov
Politický analytik agentúry NMS Mikuláš Hanes sa pozrel na otázku spájania strán do blokov, ktorú načrtol už aj predseda vlády Robert Fico (Smer-SD). Ak by voľby dopadli tak ako v júlovom prieskume, tak by to bol najnižší zisk víťaza.
„Nižší volebný zisk dosiahlo iba HZDS vo voľbách v roku 2002 (19,5 %), čo malo okrem iného za následok možnosť obísť víťaza volieb a zostaviť druhú vládu Mikuláša Dzurindu,“ pripomenul analytik s tým, že ak by chcelo v súčasnosti PS takémuto scenáru zabrániť, muselo by zostaviť koalíciu z piatich strán,a to v zostave PS, hnutie Slovensko, Sloboda a Solidarita, Kresťanskodemokratické hnutie a Demokrati. V takejto zostave by mali väčšinu 82 hlasov.
„To stavia progresívcov do veľmi ťažkej situácie. Ako rásť (alebo aspoň neklesať) a zároveň tým nepotopiť šance potenciálnych koaličných partnerov? Navyše dáta ukazujú, že potenciál PS sa prekrýva najmä s tými stranami, s ktorými sa zhodnú na viacerých „hodnotových témach”, a teda ich vypadnutie z parlamentu by znamenalo aj oslabenie tohto názorového prúdu v potenciálnej vláde,“ uviedol Hanes.
Fico má ľahšiu úlohu
Analytik pripomenul, že premiér na atomizáciu politickej scény reaguje návrhmi na spájanie politických subjektov do blokov v očakávaní, že práve jemu sa podarí vytvoriť najsilnejší blok a víťazstvo.
„Hrá sa o prepadnuté hlasy a magnetizmus víťaza volieb, ktorý aj v roku 2023 pomohol Smeru-SD, keď sa mu vo finiši s vidinou porážky silnejúceho PS podarilo stiahnuť Republiku pod hranicu piatich percent. Robert Fico má v tomto ľahšiu úlohu, jeho výzvy k spájaniu sú vlastne snahou o prinavrátenie sklamaných voličov Smeru-SD, ktorého podpora pred vyše dekádou atakovala 40 percent,“ dodal analytik s tým, že spájanie v opozícii by bolo s jediným leitmotívom, ktorým je porážka Fica. Dôležitým faktorom pre oba bloky by podľa Hanesa bolo aj to, aby neprepadol jediný hlas.
„Pre obidva potenciálne bloky však história pozná príklady, či už sa jedná o spájanie sa ako formu volebného vehiklu do parlamentu, alebo budovanie protestných koalícií proti lídrovi druhého tábora. V ostatných desiatich rokoch to znamenalo komplikované vládnutie, rozpady vlád a prinieslo to iba ďalšiu fragmentáciu straníckeho spektra a absenciu reforiem, ktoré ako krajina nevyhnutne potrebujeme, no chýbala na ne politická vôľa,“ upozornil analytik.
Ak by tak malo dôjsť k zmysluplnému spájaniu, malo by podľa neho ísť o spájanie strán na základe spoločných cieľov a ideí, nielen o spájanie subjektov na kandidátku.
Viac k témam: Prieskum, Prieskum preferencií politických strán
Zdroj: SITA.sk – Smer-SD aj Progresívne Slovensko v prieskume mierne klesli. Fico však môže mať v hre o prepadnuté hlasy navrch © SITA Všetky práva vyhradené.
