Stocker pritvrdzuje v debate o islame: „Nechcem, aby vnúčatá vyrastali v islamskom štáte“
VIEDEŇ – Rakúsky kancelár Christian Stocker otvoril ďalšiu ostrú debatu o migrácii, integrácii a politickom islame. V rozhovore pre ORF vyhlásil, že nechce, aby „naše deti a vnúčatá vyrastali v islamskom štáte“, a presadzuje ústavný zákaz politického islamu. Zároveň zdôrazňuje, že sloboda vierovyznania zostáva chránená, no podľa neho nesmie byť náboženstvo využívané proti demokratickému zriadeniu.
Stockerove slová prichádzajú v období, keď rakúska vláda sprísňuje integračnú a azylovú politiku a od 1. septembra zaviedla aj zákaz islamských šatiek pre dievčatá mladšie ako 14 rokov v školách.
Debata sa sústreďuje najmä na Viedeň, kde rastie podiel detí s moslimským vierovyznaním a školy riešia výrazné jazykové aj integračné problémy.
Stocker chce ústavný zákaz politického islamu
Rakúsky kancelár rozlišuje medzi samotným islamom ako náboženstvom a takzvaným politickým islamom.
Podľa Stockera má každý človek v Rakúsku právo na vierovyznanie, no štát musí zasiahnuť proti ideológiám, ktoré spochybňujú demokraciu, rovnosť mužov a žien alebo nadradzujú náboženské pravidlá zákonom.
Práve preto presadzuje zákaz politického islamu na ústavnej úrovni. Konkrétna podoba zákona však zatiaľ nie je hotová a bude musieť presne definovať, proti akým prejavom má štát zasahovať.
Rakúska islamská náboženská obec upozorňuje, že pojem „politický islam“ je právne nejednoznačný, zároveň však deklarovala podporu zásahom proti extrémizmu a protidemokratickým prúdom.
Rakúska vláda pritom sprísňuje pravidlá aj v ďalších oblastiach týkajúcich sa detí. Aktualizovane.sk už informovalo, že Rakúsko pripravilo výrazné obmedzenia sociálnych sietí pre deti do 14 rokov.
Moslimovia sú najväčšou skupinou na viedenských povinných školách
Aktuálne údaje viedenského školstva ukazujú, že moslimskí žiaci predstavujú 38,5 percenta žiakov verejných povinných škôl vo Viedni. K niektorej z kresťanských cirkví sa hlási približne 36 percent žiakov.
Situácia sa výrazne líši podľa typu školy. Na základných školách predstavujú moslimskí žiaci približne 35 percent, zatiaľ čo na stredných povinných školách ich podiel dosahuje približne 46 percent.
Stocker preto kladie dôraz na otázku, či školy dokážu deti bez ohľadu na ich pôvod viesť k rešpektovaniu demokracie, zákonov a rakúskej spoločnosti.
Problémom zostáva aj nemčina
Samostatným problémom je jazyk.
V školskom roku 2024/2025 malo 44,6 percenta prvákov na verejných základných školách vo Viedni nedostatočné znalosti nemčiny na to, aby mohli bez dodatočnej podpory plnohodnotne sledovať vyučovanie.
Veľká časť týchto detí sa pritom narodila priamo v Rakúsku.
Rakúske úrady preto posilňujú jazykovú podporu a vláda spája znalosť nemčiny s úspešnou integráciou.
Migrácia zostáva veľkou témou aj v ďalších štátoch Európskej únie. Aktualizovane.sk nedávno informovalo aj o spore Talianska a Nemecka o migrantov a ich návraty podľa nových európskych pravidiel.
Rakúsko zvýšilo počet návratov cudzincov
Stockerova vláda zároveň prezentuje výsledky prísnejšej migračnej politiky.
Od januára do júla 2026 bolo z Rakúska vrátených alebo vyhostených 8 856 ľudí, pričom viac ako polovicu tvorili nútené návraty.
Minister vnútra Gerhard Karner tento vývoj označil za prvú „mínusovú migráciu“ v azylovej oblasti za viac než dve desaťročia.
Stocker svoju politiku zhrnul slovami, že Rakúsko zostáva otvorenou krajinou, ale ľudia, ktorí v nej žijú, musia rešpektovať jej zákony a demokratické hodnoty.
Debata sa tak netýka zákazu islamu ako náboženstva. Stocker presadzuje tvrdší postup proti politickému islamu, extrémizmu a nedostatočnej integrácii, pričom konkrétna legislatívna podoba jeho návrhu ešte len vzniká.