AI SUMMARY / Čo by ste mali vedieť, než začnete čítať
- Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí ostro kritizoval Nemecko.
- Reagoval na vyjadrenia kancelára Friedricha Merza o možných nových sankciách.
- Berlín spája hrozbu sankcií s násilím v Iráne a jadrovým programom Teheránu.
- Napätie rastie v širšom kontexte obáv z eskalácie konfliktu v Perzskom zálive.
Hlavný článok
Vzťahy medzi Iránom a Nemeckom sa v uplynulých dňoch výrazne vyostrili. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vo štvrtok verejne a mimoriadne ostro kritizoval Berlín v reakcii na vyjadrenia nemeckého kancelára Friedrich Merz, ktorý Teheránu pohrozil ďalšími sankciami.
Merz ešte v stredu, krátko pred odchodom na svoju prvú oficiálnu cestu do oblasti Perzského zálivu, vyhlásil, že Nemecko je pripravené zvýšiť tlak na Irán, pokiaľ tamojšie vedenie neukončí násilie voči vlastnému obyvateľstvu a nezastaví práce na jadrovom programe. Kancelár zároveň zdôraznil, že Berlín koordinuje svoj postup so Spojeným kráľovstvom, Francúzskom, Spojenými štátmi, Izraelom a partnermi v regióne.
„Chceme spolupracovať s krajinami Perzského zálivu na podpore mieru v tomto regióne. Vývoj v Iráne tomu však bráni. Násilie sa musí skončiť,“ uviedol Merz v príspevku na sociálnej sieti X. Dodal, že jeho vláda je pripravená zapojiť sa do rokovaní zameraných na rýchle ukončenie iránskeho jadrového programu.
Reakcia Teheránu na seba nenechala dlho čakať. Šéf iránskej diplomacie označil vyjadrenia nemeckého kancelára za prejav „politickej naivity a odporného charakteru“. Vo svojom vyhlásení na sociálnej sieti X Arákčí uviedol, že Nemecko bolo v minulosti motorom európskeho pokroku, no dnes podľa neho prispieva k regresu v medzinárodnej politike.
Zároveň zdôraznil historicky dobré vzťahy medzi oboma krajinami a vyzdvihol prínos nemeckého národa pre svetovú vedu, techniku a hospodárstvo. O to viac podľa neho považuje súčasnú rétoriku Berlína za poľutovaniahodnú. Arákčí vyjadril nádej, že sa do Nemecka v budúcnosti vráti „zrelšie a ctihodnejšie politické vedenie“.
Napätie medzi Západom a Iránom sa zvyšuje v období, keď krajina čelí pokračujúcim vnútropolitickým nepokojom a medzinárodnej kritike za postup bezpečnostných síl voči demonštrantom. Podľa agentúry DPA sú obavy z ďalšej eskalácie konfliktu v Perzskom zálive čoraz výraznejšie.
Situáciu komplikuje aj postoj Spojených štátov. Americký prezident Donald Trump v posledných mesiacoch opakovane pohrozil Iránu vojenskými údermi, a to nielen v súvislosti s jadrovým programom, ale aj kvôli zásahom proti demonštrantom počas celonárodných protestov.
Diplomati upozorňujú, že kombinácia sankčného tlaku, regionálneho napätia a jadrovej otázky vytvára nebezpečný mix. Každé ďalšie vyhrotenie rétoriky môže znížiť priestor pre dialóg a zvýšiť riziko širšieho konfliktu v jednom z geopoliticky najcitlivejších regiónov sveta.