Z úradu práce rovno na hrad. Nezamestnaní menia ruiny na pamiatky
Na slovenských hradoch dnes nepracujú iba archeológovia, murári či dobrovoľníci. Do obnovy historických ruín sa zapájajú aj ľudia evidovaní na úradoch práce, ktorí si tu nachádzajú nové zamestnanie, získavajú remeselné skúsenosti a zároveň pomáhajú zachraňovať pamiatky pred ďalším chátraním.
Aktuálny projekt Ľudia a hrady vytvoril v roku 2026 takmer 500 pracovných miest pri obnove 34 kultúrnych pamiatok po celom Slovensku.
Medzi múrmi pracujú ľudia s veľmi rozdielnymi príbehmi
Reportáž MY Turiec ukazuje, že na hradných stavbách sa stretávajú ľudia s veľmi odlišnou pracovnou minulosťou.
Medzi pracovníkmi sú aj ľudia, ktorí v minulosti pôsobili napríklad ako právnici či podnikatelia.
Po strate zamestnania alebo zmene životnej situácie sa ocitli v evidencii úradu práce a dnes namiesto kancelárie pracujú s kameňom, maltou, drevom či náradím.
Práve v tom je jeden z najzaujímavejších rozmerov projektu – nejde iba o obnovu múrov, ale aj o nový začiatok pre ľudí, ktorí by si na bežnom trhu práce hľadali miesto ťažšie.
Na pamiatkach vzniklo takmer 500 miest
Projekt Ľudia a hrady II. spustilo ministerstvo práce od apríla 2026.
Zapojených je 30 hradov a zámkov, dva kláštory a dva kaštiele.
Na program smeruje viac ako šesť miliónov eur z fondov Európskej únie.
Zamestnávatelia sú najmä občianske združenia, mestá a obce, ktoré pracovníkov prijímajú na rôzne pozície.
Od pomocných pracovníkov cez samostatných pracovníkov až po majstrov či koordinátorov.
Podobný príklad záchrany historickej stavby možno vidieť aj pri zámku Kunerad, kde počas roka 2026 pokračovala rozsiahla rekonštrukcia fasády, okien aj technického zázemia.
Učia sa murovať aj pracovať s historickým materiálom
Práca na hrade nie je rovnaká ako výstavba nového domu.
Pri historických objektoch sa používajú tradičné materiály a postupy a veľká časť práce prebieha ručne.
Pracovníci sa učia spracovávať kameň, pripravovať vápennú maltu, dopĺňať poškodené murivo či pracovať s drevom.
Niektorí ľudia si tak počas projektu osvoja zručnosti, ktoré môžu neskôr využiť aj pri ďalšom zamestnaní.
Rezort práce pritom tvrdí, že podobné programy nemajú byť iba krátkodobou sociálnou pomocou, ale cestou späť na pracovný trh.
Hrady získavajú úplne inú podobu
Výsledkom nie sú iba pracovné miesta.
Na mnohých zrúcaninách sa po rokoch podarilo stabilizovať rozpadajúce sa múry, vyčistiť areály, obnoviť prístupové trasy či sprístupniť nové časti návštevníkom.
Niektoré lokality sa vďaka tomu zmenili z takmer zabudnutých ruín na vyhľadávané turistické miesta.
Dobrovoľníci podobným spôsobom už desaťročia zachraňujú aj zrúcaninu kláštora Katarínka, kde používajú tradičné techniky a postupne obnovujú celý historický areál.
Projekt sa nekončí v októbri
Aktuálna etapa projektu je plánovaná do konca októbra 2026.
Ministerstvo práce však už začiatkom augusta potvrdilo, že program bude pokračovať aj v roku 2027.
Financovanie ďalšej etapy má byť opäť zabezpečené z európskych fondov.
To znamená, že obnova hradov pomocou ľudí bez práce nebude iba jednorazovou sezónnou aktivitou.
Z ruiny môže vzniknúť turistický cieľ
Obnovená pamiatka dokáže priniesť regiónu ďalší efekt.
Ak sa zrúcanina stane bezpečnejšou a atraktívnejšou, pribúdajú návštevníci, čo môže pomôcť miestnym službám, ubytovaniu či gastronómii.
Príkladom podobného prístupu je aj obnovený vojnový bunker v Bytči, ktorý sa po revitalizácii zmenil na nové miesto pre turistov a návštevníkov mesta.
Ľudia, ktorí by sa možno nikdy nestretli
Projekt má ešte jeden menej viditeľný efekt.
Na jednom pracovisku sa stretávajú ľudia rozdielneho veku, vzdelania aj životného príbehu.
Niekto bol remeselníkom, iný podnikal, ďalší pracoval v kancelárii.
Na hrade však riešia rovnakú úlohu – zachovať múry, ktoré prežili stovky rokov.
ČÍTAJTE AJ
Šimkovičová rozdelila v kraji 835-tisíc eur. Višňové dostalo 55-tisíc, Bytča 780-tisíc
Práve preto môže byť projekt Ľudia a hrady zaujímavý aj mimo samotnej ochrany pamiatok. Peniaze určené na obnovu totiž zároveň vytvárajú pracovné miesta priamo v regiónoch, kde býva ponuka zamestnania často obmedzená.
A výsledok zostáva viditeľný ešte dlho po skončení pracovnej zmluvy – v podobe zachránených hradieb, obnovených múrov a pamiatok, ktoré by bez pravidelnej práce mohli ďalej miznúť.
Zdroj: MY Turiec