Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť kategoricky odmietol, že by Ukrajina stála za výbuchmi na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori. Jeho vyjadrenie prichádza v mimoriadne citlivom čase – nemecké vyšetrovanie sa posúva dopredu a v Európe už zadržali dvoch ukrajinských občanov podozrivých z účasti na sabotáži. Zelenskyj tvrdí, že Berlín veľmi dobre vie, že ukrajinský štát operáciu nevykonal ani nezorganizoval, a varuje pred poškodením dôvery medzi Kyjevom a jeho európskymi spojencami.
Takmer štyri roky po explóziách, ktoré poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2, zostáva jedna z najväčších európskych sabotážnych káuz otvorená.
Nemecké vyšetrovanie však v posledných mesiacoch výrazne pokročilo.
A stopa vyšetrovateľov vedie k skupine ukrajinských občanov.
Zelenskyj preto v nedeľu 23. augusta 2026 vystúpil s jednoznačným odmietnutím zodpovednosti ukrajinského štátu.
Zelenskyj: Ukrajina sa na tejto operácii nikdy oficiálne nepodieľala
Ukrajinský prezident reagoval na otázky novinárov veľmi priamo.
„Ukrajina sa nikdy oficiálne nezúčastnila na žiadnej operácii súvisiacej s vyhodením Nord Streamu do vzduchu,“ vyhlásil.
Zároveň tvrdí, že nemecká strana pozná postoj Kyjeva aj informácie, ktoré jej Ukrajina poskytla.
Podľa Zelenského Nemecko vie, že Ukrajina ako štát nestála za vykonaním ani naplánovaním sabotáže.
Kyjev podľa neho s nemeckými vyšetrovateľmi spolupracuje.
Takéto vyjadrenie je však potrebné oddeliť od samotného trestného konania.
Zelenskyj hovorí o zodpovednosti ukrajinského štátu. Nemecké orgány medzitým vyšetrujú konkrétnych ukrajinských občanov, ktorých podozrievajú z účasti na samotnej operácii.
V Chorvátsku zadržali ďalšieho Ukrajinca
Najnovší zásadný posun nastal v stredu 19. augusta.
V chorvátskej Pule zadržali na základe európskeho zatykača ukrajinského občana Vladimira Z.
Nemeckí vyšetrovatelia ho podozrievajú, že bol jedným z potápačov, ktorí sa mali v septembri 2022 podieľať na umiestnení výbušnín na plynovody Nord Stream.
Muž má byť profesionálne vycvičeným potápačom.
Teraz sa rozhoduje o jeho vydaní do Nemecka.
Zadržanie je dôležité preto, že nemecké vyšetrovanie už nepracuje iba s anonymnými podozrivými a hypotetickým scenárom.
Orgány majú konkrétnych ľudí, ktorým pripisujú jednotlivé úlohy pri operácii.
Druhý podozrivý je už v Nemecku
Nemecko už stíha aj ďalšieho ukrajinského občana – Serhija K.
Ide o bývalého príslušníka ukrajinskej armády, ktorého nemecká prokuratúra podozrieva z koordinácie skupiny zapojenej do sabotáže.
Zadržaný bol ešte v roku 2025 v Taliansku a následne bol vydaný do Nemecka.
V júli 2026 proti nemu nemecká prokuratúra podala obžalobu.
Serhij K. svoju účasť na útoku odmieta.
Podľa nemeckého vyšetrovacieho scenára mala skupina pri operácii použiť prenajatú jachtu a falošné doklady.
Výbušniny mali umiestniť hlboko pod hladinou
Sabotáž sa odohrala 26. septembra 2022.
Výbuchy zasiahli Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm.
Potrubia sa nachádzali desiatky metrov pod hladinou.
Vyšetrovatelia pracujú s verziou, že skupina využila jachtu, z ktorej potápači zostúpili k plynovodom a umiestnili na ne výbušniny.
Explózie potom vážne poškodili tri zo štyroch potrubí systémov Nord Stream 1 a 2.
Plynovody spájali Rusko priamo s Nemeckom cez Baltské more a pred vojnou patrili medzi strategicky najdôležitejšie energetické projekty Európy.
Najcitlivejšia otázka: Kto operáciu nariadil?
Práve tu sa začína najväčší politický problém.
Jedna vec je zistiť, kto fyzicky umiestnil výbušniny.
Úplne iná otázka je, kto operáciu naplánoval, financoval a nariadil.
Nemecké vyšetrovanie sa podľa doterajších zistení prikláňa k verzii, že za akciou stála ukrajinská skupina a že jej aktivity mohli súvisieť s ukrajinskými štátnymi štruktúrami.
To však ešte automaticky neznamená, že operáciu nariadil Zelenskyj alebo ukrajinská vláda.
Takýto záver zatiaľ právoplatne preukázaný nebol.
Práve preto Zelenskyj zdôrazňuje formuláciu, že Ukrajina sa ako štát na operácii nepodieľala.
Kyjev sa obáva poškodenia vzťahov s Berlínom
Nemecko patrí medzi najvýznamnejších vojenských a finančných podporovateľov Ukrajiny.
Pre Kyjev by preto bolo mimoriadne nebezpečné, keby sa sabotáž Nord Streamu zmenila na otvorený politický konflikt s Berlínom.
Zelenskyj preto zdôraznil, že Ukrajina nechce stratiť dôveru európskych krajín, ktoré jej pomáhajú od začiatku ruskej invázie.
Berlín poskytuje Kyjevu protivzdušnú obranu, zbrane, muníciu aj finančnú pomoc.
Ukrajina pritom práve teraz potrebuje ďalšie dodávky západných systémov. Kyjev upozorňuje, že mu dochádzajú rakety pre systémy Patriot, zatiaľ čo intenzita ruských útokov rastie.
Prípad Nord Streamu preto môže mať dôsledky ďaleko presahujúce samotné trestné konanie.
Poľsko už Berlínu poslalo úplne iný odkaz
Pohľad na sabotáž však nie je jednotný ani medzi spojencami Ukrajiny.
Poľský premiér Donald Tusk sa nedávno veľmi tvrdo ohradil proti tomu, aby sa politická vina sústreďovala iba na ľudí, ktorí Nord Stream zničili.
Jeho postoj presne ukazuje, prečo je prípad politicky taký výbušný.
Pre Nemecko išlo o útok na strategickú infraštruktúru.
Pre časť východnej Európy bol Nord Stream už od svojho vzniku symbolom nebezpečného energetického spojenectva Berlína s Moskvou.
Nord Stream rozdeľoval Európu dávno pred výbuchmi
Plynovody boli politickým problémom ešte pred ruskou inváziou.
Nemecko ich roky obhajovalo ako ekonomický projekt.
Poľsko, Ukrajina, pobaltské krajiny a Spojené štáty však varovali, že Nord Stream zvýši závislosť Európy od Ruska a umožní Moskve obísť tradičné tranzitné štáty.
Ukrajina bola obzvlášť kritická.
Ruský plyn dovtedy vo veľkom množstve smeroval do Európy cez jej územie, čo Kyjevu prinášalo tranzitné príjmy a zároveň určitú strategickú ochranu.
Nord Stream túto pozíciu oslaboval.
Po ruskej invázii vo februári 2022 sa energetické vzťahy medzi Európou a Ruskom dramaticky zmenili.
Nemecko rieši aj iné prípady sabotáží spojených s vojnou
Nord Stream nie je jedinou kauzou, pri ktorej nemecké orgány preverujú možnú sabotáž strategických objektov alebo firiem v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Európa tak čelí čoraz väčšiemu problému takzvanej hybridnej vojny.
Okrem klasických vojenských operácií ide o útoky na energetiku, komunikačné káble, logistiku, priemysel a ďalšiu kritickú infraštruktúru.
Čo Zelenského vyjadrenie skutočne znamená
Zelenskyj nepopiera, že medzi podozrivými môžu byť ukrajinskí občania.
Jeho hlavný odkaz je užší:
odmieta, že sabotáž Nord Streamu bola oficiálnou operáciou ukrajinského štátu.
To je zásadný rozdiel.
Ak by sa dokázalo iba to, že útok vykonala skupina ukrajinských občanov z vlastnej iniciatívy, diplomatické následky by boli úplne iné než v prípade dôkazu, že operáciu nariadili štátni predstavitelia.
Nemecké vyšetrovanie preto teraz smeruje k najcitlivejšej otázke celej kauzy – kto bol na vrchole rozhodovacieho reťazca.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je:
- Nord Stream 1 a Nord Stream 2 poškodili výbuchy 26. septembra 2022,
- nemecké orgány vyšetrujú sabotáž už takmer štyri roky,
- v prípade sú podozriví ukrajinskí občania,
- Vladimir Z. bol 19. augusta 2026 zadržaný v Chorvátsku,
- nemecká prokuratúra ho podozrieva z účasti na potápačskej skupine,
- ďalší podozrivý Serhij K. je stíhaný v Nemecku,
- Zelenskyj odmieta, že by išlo o oficiálnu operáciu Ukrajiny,
- Kyjev tvrdí, že s nemeckým vyšetrovaním spolupracuje.
Zatiaľ právoplatne preukázané nie je:
- kto sabotáž politicky nariadil,
- kto ju financoval,
- či o nej vedelo najvyššie vedenie Ukrajiny,
- či bola operácia vykonaná priamo v mene ukrajinských štátnych orgánov,
- akú úlohu zohrali jednotliví podozriví,
- aký bude výsledok pripravovaných súdnych konaní.
