Poľský premiér Donald Tusk sa ostro postavil proti nemeckému stíhaniu ľudí podozrivých zo sabotáže plynovodov Nord Stream. Po zadržaní ukrajinského občana Volodymyra Žuravľova v Chorvátsku vyhlásil, že hanbiť by sa podľa neho nemali ľudia, ktorí plynovody vyradili z prevádzky, ale tí, ktorí ich postavili. Prípad opäť otvára citlivý spor medzi Poľskom a Nemeckom o ruský plyn, vojnu na Ukrajine aj hranice trestnej zodpovednosti.
Tusk svoje stanovisko zopakoval vo štvrtok 20. augusta po tom, ako chorvátske úrady v meste Pula zadržali ukrajinského občana hľadaného Nemeckom v súvislosti s výbuchmi na plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2.
Nemecká spolková prokuratúra podozrivého označuje ako Vladimira Z. Poľské úrady ho v predchádzajúcom konaní identifikovali ako Volodymyra Žuravľova. Podľa nemeckých vyšetrovateľov ide o vycvičeného potápača, ktorý mal byť členom skupiny podozrivej z umiestnenia výbušnín na plynovody v Baltskom mori.
Dôležité však je, že ide o podozrenia nemeckých orgánov činných v trestnom konaní, nie o právoplatne dokázanú vinu.
Tusk: Svoj názor nezmením
Poľský premiér sa netají tým, na ktorej strane sporu stojí.
Varšava bola dlhé roky jedným z najhlasnejších európskych odporcov Nord Streamu. Poľsko upozorňovalo, že priame plynové spojenie medzi Ruskom a Nemeckom zvýši závislosť Európy od Moskvy a zároveň oslabí energetickú bezpečnosť krajín strednej a východnej Európy.
Tusk teraz tvrdí, že udalosti po ruskej invázii na Ukrajinu tieto obavy potvrdili.
„Domnievam sa, že hanbiť by sa mali tí, ktorí tento plynovod postavili, a nie ľudia, ktorí ho vyradili z prevádzky,“ vyhlásil poľský premiér.
Podľa Tuska by Nemecko nemalo trestať ľudí, ktorí podľa jeho interpretácie konali v situácii, keď bola ich krajina napadnutá.
Jeho vyjadrenie však nie je rozhodnutím súdu ani záverom vyšetrovania. Ide o politický postoj poľského premiéra k jednému z najcitlivejších prípadov európskej energetickej infraštruktúry posledných rokov.
Ukrajinca zadržali v Chorvátsku
Aktuálnu polemiku spustilo zadržanie Žuravľova v chorvátskej Pule.
Nemecká prokuratúra tvrdí, že podozrivý patril ku skupine ľudí, ktorá v septembri 2022 umiestnila výbušniny na plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 pri dánskom ostrove Bornholm.
Výbuchy z 26. septembra 2022 vážne poškodili tri zo štyroch potrubí systému, ktorý bol vybudovaný na prepravu ruského zemného plynu cez Baltské more priamo do Nemecka.
Žuravľov účasť na sabotáži odmieta.
Chorvátsky súd medzičasom rozhodol o jeho zadržaní počas konania o vydaní do Nemecka. O samotnej extradícii sa tak ešte bude rozhodovať.
Poľsko ho už raz Nemecku odmietlo vydať
Prípad je mimoriadne zaujímavý aj preto, že Žuravľova zadržali už v roku 2025 v Poľsku.
Nemecko žiadalo jeho vydanie, poľský súd však európskemu zatykaču nevyhovel a muž bol prepustený.
Práve vtedy sa naplno prejavil rozdiel medzi prístupom Varšavy a Berlína.
Nemecko považuje zničenie strategickej energetickej infraštruktúry za závažný trestný čin, ktorý musí byť vyšetrený bez ohľadu na politické okolnosti.
Poľská strana naopak dlhodobo zdôrazňuje vojnový kontext a skutočnosť, že Nord Stream predstavoval významné spojenie medzi ruským energetickým sektorom a Nemeckom.
Nord Stream rozdeľoval Európu už pred výbuchmi
Spor preto nezačal sabotážou v roku 2022.
Nord Stream bol politicky kontroverzný prakticky od svojho vzniku. Najmä Poľsko a ďalšie štáty strednej a východnej Európy varovali, že plynovody umožnia Rusku dodávať plyn priamo do Nemecka a obísť tradičné tranzitné krajiny.
Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa energetické vzťahy Európy s Moskvou dramaticky zmenili.
Výbuchy Nord Streamu potom z projektu urobili jeden zo symbolov rozpadu dovtedajšieho energetického partnerstva medzi Ruskom a západnou Európou.
Téma pritom nezmizla ani po štyroch rokoch. Ruský prezident Vladimir Putin nedávno vyhlásil, že Moskva je pripravená obnoviť dodávky plynu do Európy. Putin tvrdil, že pri obnovení dodávok cez zostávajúcu infraštruktúru Nord Stream by podľa neho stačilo „stlačiť tlačidlo“.
Nemecko chce zistiť, kto za útokom stál
Tuskove vyjadrenie nemení skutočnosť, že nemecké vyšetrovanie pokračuje.
Nemecká prokuratúra spája Žuravľova so skupinou, ktorá mala na vykonanie operácie použiť prenajatú jachtu a falošné doklady. Ďalším stíhaným Ukrajincom je Serhij K., ktorého zadržali v Taliansku a následne vydali do Nemecka.
Ani tieto tvrdenia však ešte nemožno prezentovať ako súdom dokázaný opis udalostí.
Práve otázka, kto sabotáž nariadil a či za operáciou stála niektorá štátna štruktúra, zostáva politicky najvýbušnejšou časťou celej kauzy.
Tusk otvára nepríjemnú otázku pre Berlín
Spor má dva úplne odlišné rozmery.
Z právneho pohľadu Nemecko vyšetruje zničenie kritickej infraštruktúry a snaží sa dostať podozrivých pred súd.
Tusk však prípad posúva do politickej roviny: bolo podľa neho väčšou chybou poškodenie Nord Streamu alebo samotné rozhodnutie vybudovať strategické energetické spojenie s Ruskom?
Pre Berlín je to nepríjemná otázka. Nemecko bolo pred ruskou inváziou jedným z najväčších odberateľov ruského plynu v Európe a Nord Stream bol kľúčovou súčasťou tejto stratégie.
Poľsko ju naopak roky kritizovalo.
Tusk preto dnešné vyšetrovanie vníma cez úplne inú optiku než nemecké orgány. Berlín rieši, kto plynovody zničil. Varšava pripomína, prečo podľa nej nikdy nemali vzniknúť.
Zdroj: Info.sk
Udalosť na mape
