EÚ chce vlastné ľadoborce. Kallasová varuje pred bojom veľmocí o Arktídu
Európska únia chce výraznejšie posilniť svoju prítomnosť v Arktíde a podľa šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasovej bude na to potrebovať aj vlastné ľadoborce. Dôvodom je rýchle otepľovanie regiónu, otváranie nových námorných trás a rastúci záujem Ruska, Číny aj Spojených štátov o strategicky čoraz dôležitejší sever.
Debata zaznela počas summitu EÚ a Arktídy vo fínskom Rovaniemi.
Kallasová: Európa potrebuje lode do extrémnych podmienok
Kaja Kallasová upozornila, že zmena klímy postupne mení podmienky v Arktíde.
S ústupom morského ľadu sa otvárajú nové námorné trasy a zároveň rastie význam regiónu pre obchod, bezpečnosť aj prístup k surovinám.
Európa preto podľa nej potrebuje plavidlá, ktoré sa dokážu pohybovať aj v extrémnych arktických podmienkach.
Nie je zatiaľ jasné, či by mala Európska únia vytvoriť spoločný program nákupu ľadoborcov, alebo či by jednotlivé členské štáty mali svoje kapacity posilňovať samostatne.
O rastúcom napätí na severe sme už informovali v článku Nemecko varuje pred rastúcou ruskou silou v Arktíde. Wadephul žiada posilniť severné krídlo NATO.
Fínsko je vo výrobe ľadoborcov svetovou veľmocou
Významnú úlohu v prípadnom európskom programe by mohlo zohrať Fínsko.
Práve fínske spoločnosti patria medzi najvýznamnejších výrobcov a konštruktérov ľadoborcov na svete.
Diskusia v Rovaniemi sa preto týkala aj možnosti využiť európske peniaze na obstaranie nových plavidiel.
Kallasová však upozornila, že prípadné zákazky by museli rešpektovať európske pravidlá verejného obstarávania.
Peniaze by mohli prísť aj z obranných rozpočtov
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová naznačila, že časť rastúcich výdavkov na európsku obranu by mohla smerovať aj na schopnosti potrebné v Arktíde.
Ľadoborce sú síce tradične vnímané najmä ako civilné plavidlá, ich význam však rastie aj z bezpečnostného hľadiska.
Dokážu zabezpečiť pohyb lodí v oblastiach, kde je bežná plavba nemožná, podporovať logistiku a udržiavať prístup k strategickým miestam.
Myšlienku podporil aj nemecký kancelár Friedrich Merz.
Podľa neho nejde iba o potrebu Fínska, Nórska či Švédska, ale o otázku významnú pre celú Európu.
ČÍTAJTE AJ
Európa berie obranu do vlastných rúk. Dvanásť krajín NATO pripravuje arktickú misiu bez účasti USA
Dvanásť štátov žiada silnejšiu úlohu EÚ
K väčšej európskej angažovanosti v Arktíde vyzvala skupina dvanástich európskych krajín.
Patria medzi ne Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Island, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rumunsko a Švédsko.
Ich cieľom je, aby EÚ v regióne zohrávala výraznejšiu strategickú úlohu.
Arktída totiž už nie je iba vzdialenou oblasťou s extrémnym počasím.
Stáva sa priestorom, kde sa stretávajú obchodné, vojenské a energetické záujmy viacerých veľmocí.
Rusko, Čína aj USA zvyšujú záujem o sever
Arktický región sa otepľuje výrazne rýchlejšie než globálny priemer.
Ústup ľadu môže v budúcnosti sprístupniť nové námorné trasy medzi Európou a Áziou a zároveň uľahčiť prístup k nerastným surovinám.
Rusko má na severe rozsiahlu vojenskú a hospodársku infraštruktúru.
Čína sa snaží posilňovať svoj vplyv investíciami a výskumnými aktivitami.
Spojené štáty zase venujú regiónu čoraz väčšiu pozornosť aj pre strategickú polohu Grónska a severoatlantických trás.
Bezpečnostný význam Arktídy rastie
Napätie v oblasti už nie je iba ekonomické.
NATO v posledných rokoch posilňuje svoje kapacity na severnom krídle a európske štáty upozorňujú na ruskú vojenskú aktivitu aj na potrebu ochrany podmorských káblov a ďalšej kritickej infraštruktúry.
Ľadoborce preto môžu byť pre Európu dôležité nielen ako dopravné plavidlá.
V prípade krízy môžu zabezpečiť prístup do oblastí, kam sa bežné vojenské či zásobovacie lode bez pomoci nedostanú.
Arktída sa mení na strategický priestor
Európska diskusia o vlastných ľadoborcoch ukazuje, že Arktída sa postupne stáva súčasťou širšej bezpečnostnej politiky EÚ.
To, čo bolo ešte pred niekoľkými rokmi vnímané najmä ako klimatická a vedecká téma, sa dnes čoraz viac spája s geopolitikou, obchodom, energetikou a obranou.
Otázkou zostáva, či Európska únia vytvorí spoločný program výstavby plavidiel, alebo ponechá hlavné investície na jednotlivé štáty.