Generálny prokurátor Maroš Žilinka kritizoval rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho podpísať novelu Trestného zákona z decembra 2025. Tvrdil, že pri prijímaní zmien nebol dostatočne vypočutý hlas prokuratúry, ktorá upozorňovala na možné problémy pri praktickom uplatňovaní nových pravidiel.
Prezident Peter Pellegrini novelu podpísal 23. decembra 2025. Išlo o zákon, ktorý parlament schválil 11. decembra a ktorý okrem iného opätovne zaviedol trestnosť opakovaných drobných krádeží podľa princípu označovaného ako „trikrát a dosť“.
Vývoj slovenskej legislatívy a rozhodnutia najvyšších ústavných činiteľov sledujeme aj v sekcii Politika na Aktualizovane.sk.
Žilinka chcel, aby prezident novelu vrátil
Maroš Žilinka ešte pred podpisom vyzval prezidenta, aby zákon vrátil Národnej rade SR.
Generálny prokurátor novelu označil za škodlivú a argumentoval skúsenosťami prokurátorov, ktorí vykonávajú dozor v prípravnom konaní a zastupujú štát pred súdmi v závažných trestných veciach. Po Pellegriniho podpise vyjadril ľútosť nad tým, že tieto pripomienky podľa neho neboli vypočuté.
Pellegrini zákon napriek týmto výhradám podpísal. Oficiálne oznámenie Prezidentského paláca potvrdilo podpis zákona z 11. decembra 2025.
Novela nebola iba o drobných krádežiach
Pôvodný vládny návrh reagoval najmä na opakované majetkové priestupky. Pri tretej obdobnej drobnej krádeži v priebehu jedného roka mala opäť nastúpiť trestná zodpovednosť.
Počas parlamentného rokovania však do návrhu pribudli aj ďalšie zmeny.
Poslanci riešili napríklad úpravu pravidiel pre spolupracujúcich obvinených, trestný čin marenia volebnej kampane v súvislosti s konaním cudzej moci či ustanovenia týkajúce sa povojnových dokumentov.
Práve rozsah zmien a spôsob ich prijímania bol jedným zo zdrojov politických aj odborných sporov.
Spor sa neskončil podpisom prezidenta
Výhrady generálneho prokurátora k zmenám trestného práva nezostali iba pri verejných vyjadreniach.
Dňa 14. januára 2026 podal Maroš Žilinka na Ústavný súd SR návrh na preskúmanie súladu § 119 ods. 6 Trestného poriadku v znení zákona č. 416/2025 Z. z. s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Generálny prokurátor zároveň žiadal pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia.
Napätie medzi predstaviteľmi výkonnej moci a prokuratúry pokračovalo aj počas roka 2026. Aktualizovane.sk sa mu venovalo napríklad pri spore premiéra Roberta Fica s Marošom Žilinkom o postup prokuratúry.
V marci prišla ďalšia novela Trestného zákona
Trestná legislatíva sa následne menila opäť.
Prezident Peter Pellegrini 23. marca 2026 podpísal ďalšiu novelu Trestného zákona. Jej prijatím sa zároveň zrušilo predchádzajúce rozhodnutie o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. Prezidentský palác vtedy uviedol, že ďalší legislatívny vývoj potvrdil opodstatnenosť skoršieho prezidentovho veta v tejto veci.
To ukazuje, že slovenské trestné právo zostalo aj po decembrovom podpise predmetom ďalších legislatívnych zásahov a odborných sporov.
ČÍTAJTE AJ: Fico pritvrdil voči Žilinkovi pre kauzu MOM-iek: Žiada vysvetlenie prepustenia obvinenej
Trestné právo sa mení aj ďalej
Legislatívne zmeny pokračujú aj v roku 2026. Vláda napríklad pripravila ďalšie úpravy týkajúce sa deepfake technológií, ochrany zvierat či environmentálnej kriminality.
Aktualizovane.sk o pripravovaných zmenách Trestného zákona informovalo aj v samostatnom článku o nových trestných činoch a pravidlách, ktoré majú podľa návrhu začať platiť od roku 2027.
Pôvodná reakcia Maroša Žilinku na Pellegriniho podpis tak dnes predstavuje iba jednu časť širšieho príbehu. Od decembra 2025 sa trestná legislatíva ďalej menila a medzi Generálnou prokuratúrou, prezidentom, vládou a parlamentom pokračovala odborná aj politická diskusia o podobe trestného práva.
