17.8.2024 (SITA.sk) – Olympijské hry okrem propagácie športu či zatraktívnenia regiónu majú svoje negatívne environmentálne, finančné a sociálne dôsledky.
Výstavba športovísk ohrozuje životné prostredie, nezriedka tlačí na vysídlenie miestnych obyvateľov a dlhy, spojené s organizáciou hier, pretrvávajú aj desaťročia.
Soči a Rio dopadli najhoršie
Najhorší dopad na prírodu, rozpočet a ľudí doposiaľ mali ruské zimné hry v Soči 2014 a letné v Riu de Janeiro 2016. Soči je príkladom olympiády s kritickými výsledkami.
Okrem rozsiahlej novej výstavby a vysokého počtu akreditovaných účastníkov mala aj slabé ekonomické výsledky.
Vysoko prekročila náklady, pričom pre väčšinu športovísk nenašla zmysluplné následné využitie. Vyplýva to zo štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Nature.
Štúdia hodnotila šestnásť letných a zimných olympijských hier medzi rokmi 1992 až 2020. Rokom 1992 totiž hry začali naberať obrovské rozmery, čo zdôraznilo potrebu udržateľnosti.
Žiadne neboli udržateľné
Podľa štúdie však žiadne z hier nedosiahli také výsledky, ktoré by ich zaradili do kategórie udržateľných, teda nezaťažujúcich prírodu, financie ani obyvateľov.
Najlepšie si počínali organizátori olympijských hier v Salt Lake City 2002 v Spojených štátoch a vo francúzskom Albertville v roku 1992. Hoci dosiahli najlepšie skóre, k udržateľnosti mali ďaleko.
Salt Lake City bolo poznačené úplatkárskym škandálom, malo však najlepšie ekonomické výsledky. Albertvillské hry boli kritizované za škody na životnom prostredí, ale bolo to relatívne malé podujatie, ktoré po sebe zanechalo nižšiu ekologickú a materiálnu stopu.
Obe boli zimnými podujatiami. Letná olympiáda v Barcelone 1992 skončila na treťom mieste.
Záťaž časom rástla
Zimné hry majú výrazne nižšiu návštevnosť ako letné hry, čo zmierňuje záťaž na hostiteľskú krajinu. V porovnaní s letnými rástli zimné hry oveľa pomalším tempom a vysídlili menej ľudí, čo súvisí s nižšími nárokmi na mestskú infraštruktúru.
Naopak, letné olympiády zaznamenali nižší podiel novovybudovaných stanovísk, keďže zimné športy potrebujú špecializované miesta, ako sú skokanské mostíky či bobové dráhy.
Organizátori hier síce prijali globálne ciele udržateľného rozvoja, napriek tomu záťaž, spôsobená hrami, časom rástla. Zimné hry vo Vancouveri 2010 boli ako prvé v histórii vyhlásené za udržateľné.
Hry pred Vancouverom však boli udržateľnejšie, menej zaťažovali okolie. Ako navrhujú autori štúdie, trend rastúcej záťaže možno zastaviť rotáciou hier medzi rovnakými mestami či obmedzením veľkosti podujatí.
Ako dopadne Paríž
Organizátori tohtoročných pred týždňom skončených olympijských hier Paríž 2024 deklarovali sociálnu, ekonomickú a environmentálnu udržateľnosť ako ústredný prvok svojej kandidatúry.
Zaviazali sa znížiť emisie uhlíka na polovicu v porovnaní s priemerom Londýna 2012 a Ria 2016. Až výsledné hodnotenie francúzskej olympiády ukáže, nakoľko bol cieľ realistický.
Viac k témam: Olympijské hry, Udržateľnosť, Životné prostredie
Zdroj: SITA.sk – Zimné olympiády menej zaťažujú prírodu či ľudí ako letné hry © SITA Všetky práva vyhradené.
