AI SUMMARY
- Rusko stiahlo svojho veľvyslanca v Arménsku Sergeja Kopyrkina na konzultácie do Moskvy.
- Dôvodom sú rastúce vzťahy Arménska s Európskou úniou.
- Moskva zároveň zaviedla obmedzenia na dovoz viacerých arménskych produktov.
- Vladimir Putin vyhlásil, že Arménsko si bude musieť vybrať medzi EÚ a Euroázijskou hospodárskou úniou.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu oznámilo stiahnutie veľvyslanca Sergeja Kopyrkina z Arménska na konzultácie do Moskvy. Podľa oficiálneho vyhlásenia sú dôvodom kroky arménskeho vedenia smerujúce k prehlbovaniu spolupráce s Európskou úniou.
Moskva uviedla, že politika arménskej vlády pod vedením premiéra Nikola Pašinjana podľa nej oslabuje spoluprácu v rámci Euroázijskej hospodárskej únie (EAEÚ), ktorej členom Arménsko zostáva. Stiahnutie veľvyslanca patrí medzi najvýraznejšie diplomatické signály, aké Rusko voči svojmu tradičnému spojencovi vyslalo za posledné roky.
Napätie medzi oboma krajinami sa zároveň prejavilo aj v obchodnej oblasti. Rusko počas uplynulého týždňa oznámilo sériu dočasných obmedzení na dovoz arménskych produktov vrátane ovocia, zeleniny, kvetov, minerálnej vody a arménskej brandy.
Vyjadrenia Moskvy prichádzajú len niekoľko dní pred parlamentnými voľbami v Arménsku, ktoré sa uskutočnia 7. júna. Premiér Nikol Pašinjan sa v nich uchádza o ďalšie funkčné obdobie a dlhodobo presadzuje intenzívnejšiu spoluprácu so západnými partnermi.
Moskva zvyšuje tlak na Jerevan
Rusko v posledných mesiacoch opakovane vyjadruje nespokojnosť s tým, že Arménsko sa snaží diverzifikovať svoje zahraničnopolitické vzťahy. Jerevan po konfliktoch v regióne Južného Kaukazu čoraz častejšie spolupracuje s Európskou úniou a rozvíja kontakty aj s ďalšími západnými krajinami.
Pre Kremeľ ide o citlivú otázku. Arménsko bolo desaťročia považované za jedného z najbližších spojencov Moskvy v regióne. Krajina je členom EAEÚ a dlhodobo patrila aj medzi významných partnerov Ruska v bezpečnostnej oblasti.
Vzťahy sa však začali meniť po udalostiach v Náhornom Karabachu a po rastúcej kritike arménskej vlády voči ruskej politike v regióne. Premiér Pašinjan v minulosti viackrát naznačil, že Arménsko potrebuje rozšíriť okruh svojich strategických partnerov.
Putin spomenul „ukrajinský scenár“
Ďalší významný moment prišiel v piatok počas vystúpenia ruského prezidenta Vladimira Putina v Kazachstane. Ruský líder uviedol, že podľa jeho názoru sa „ukrajinský scenár“ začal snahou Kyjeva o integráciu do Európskej únie.
Putin zároveň vyhlásil, že Arménsko by malo čo najskôr rozhodnúť o svojom ďalšom smerovaní. Podľa jeho slov si krajina bude musieť vybrať medzi Európskou úniou a členstvom v Euroázijskej hospodárskej únii.
Tieto slová vyvolali pozornosť nielen v Arménsku, ale aj v Bruseli a ďalších európskych metropolách. Analytici upozorňujú, že ide o jeden z najtvrdších verejných odkazov Moskvy adresovaných arménskemu vedeniu za posledné obdobie.
Obchodné obmedzenia zasiahli arménsky export
Okrem diplomatických krokov prichádzajú aj ekonomické opatrenia. Rusko patrí medzi najväčších obchodných partnerov Arménska a akékoľvek obmedzenia môžu mať citeľný dopad na tamojších výrobcov.
Dočasné zákazy sa týkajú viacerých poľnohospodárskych produktov, vrátane paradajok, uhoriek, paprík, jahôd a listovej zeleniny. Obmedzenia zasiahli aj export kvetov, minerálnych vôd a tradičnej arménskej brandy.
Hoci Moskva oficiálne zdôvodňuje niektoré opatrenia technickými a hygienickými dôvodmi, viacerí pozorovatelia ich vnímajú aj ako súčasť širšieho politického tlaku na arménsku vládu.
Analytický záver
Stiahnutie ruského veľvyslanca a súčasné obchodné obmedzenia predstavujú najvýraznejšie zhoršenie rusko-arménskych vzťahov za posledné obdobie. Moskva tým vysiela jasný signál, že rastúce väzby Arménska na Európsku úniu považuje za strategický problém. Vývoj po júnových voľbách ukáže, či Jerevan bude pokračovať v približovaní sa k Západu, alebo sa pokúsi zmierniť napätie s tradičným partnerom v Moskve. Aktuálne udalosti naznačujú, že geopolitický zápas o budúce smerovanie Arménska vstupuje do novej fázy.
