Neďaleko fínskych hraníc spaľuje Rusko obrovské objemy zemného plynu, pričom v rovnakom období výrazne redukuje dodávky suroviny do Európskej únie. Informuje agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na informácie vedcov a analytikov. Tí sa navyše obávajú vážnych dôsledkov pre životné prostredie.
Analytici z nórskej energetickej poradenskej spoločnosti Rystad uviedli, že množstvo spaľovaného plynu predstavuje približne 0,5 % dennej spotreby suroviny v Európskej únii. Takýto objem spaľovaného plynu a s ním spojený únik tepla do atmosféry označili za ekologickú katastrofu. „Presný objem plynu, ktorý takto uniká do atmosféry, je ťažké kvantifikovať. Sme však presvedčení, že sa pohybuje zhruba na úrovni 4,34 milióna kubických metrov (m3) denne,“ dodali analytici.
Na spaľovanie poukazujú satelitné snímky oblasti kompresorovej stanice Portovaja pre plynovod Severný prúd 1, ktorá patrí spoločnosti Gazprom. Profesor Esa Vakkilainen z univerzity LUT, ktorá sa nachádza vo fínskom meste Lappeenranta ležiacom 30 kilometrov od ruských hraníc, zdôrazňuje najmä vplyv na životné prostredie. „Je to obrovský environmentálny problém, najmä pre oblasť Severného pólu,“ povedal. Poukázal najmä na sadze, ktoré pri tomto procese vznikajú a majú vplyv na globálne otepľovanie.
Na otepľovanie ovzdušia poukazujú aj analytici zo spoločnosti Rystad. „Takéto spaľovanie plynu je ekologická katastrofa. Denne sa do ovzdušia dostane približne 9000 ton CO2“.
Spaľovanie plynu je pri produkcii ropy a plynu bežné, táto úroveň je však mimoriadne vysoká. Navyše dochádza k nemu v čase, keď Rusko výrazne škrtí dodávky plynu do Európskej únie. Gazprom na otázky médií nereagoval.
Ruský prezident Vladimir Putin pred časom uviedol, že Rusko, ktoré je štvrtým najväčším producentom skleníkových plynov na svete, bude uhlíkovo neutrálne najneskôr v roku 2060. Európska únia a ďalšie krajiny Moskvu navyše vyzvali, aby tento cieľ skrátila o 10 rokov.
Od začiatku roka do polovice augusta znížil Gazprom podľa agentúry Reuters produkciu zemného plynu o viac než 13 % na približne 275 miliárd m3. Jeho export mimo krajín bývalého Sovietskeho zväzu klesol o 36 % na 78,5 miliardy m3, pod čo sa podpísali najmä konflikty po uvalení sankcií na Moskvu za vojnu na Ukrajine.
Ako dodali analytici z Rystadu, plameň v dôsledku spaľovania plynu je veľmi dobre vidieť. „Možno tým Rusko naznačuje, že plyn je na dodávku do Európy pripravený a iba čaká na obdobie, keď vzťahy medzi krajinami budú opäť priateľské,“ uviedli.
