Americký prezident Donald Trump v sobotu výrazne vyostril napätie medzi Spojenými štátmi a viacerými európskymi krajinami, keď oznámil zavedenie nových ciel voči štátom, ktoré sa postavili na stranu Grónsko. Podľa Trumpa ide o otázku globálnej bezpečnosti a svetového mieru, pričom ekonomické opatrenia označil za nevyhnutný nástroj na presadenie strategických záujmov USA.
Na svojej sociálnej sieti Truth Social Trump uviedol, že od 1. februára uvalí Spojené štáty desaťpercentné clo na dovoz tovaru z ôsmich krajín, ktoré podporili zachovanie grónskej autonómie pod Dánsko. Ak sa podľa neho situácia „nevyrieši“, clá sa od 1. júna zvýšia až na 25 %. Opatrenia majú zostať v platnosti dovtedy, „kým sa nedosiahne dohoda o úplnom a celkovom odkúpení Grónska Spojenými štátmi“.
Trump vo vyhlásení tvrdí, že Grónsko je kľúčovým bodom v globálnej bezpečnostnej architektúre. Podľa neho majú o ostrov záujem Rusko aj Čína, zatiaľ čo Dánsko údajne nie je schopné zabezpečiť jeho ochranu. Kritiku adresoval aj európskym krajinám, ktoré sa podľa jeho slov „z neznámych dôvodov“ postavili proti americkým plánom. Menovite uviedol Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo.
„Je to mimoriadne nebezpečná situácia pre bezpečnosť, istotu a prežitie našej planéty,“ napísal Trump. Podľa neho tieto štáty vstúpili do „veľmi nebezpečnej hry“, ktorá vystavuje svet neudržateľnému riziku. Clá majú podľa prezidenta platiť na všetok tovar dovážaný do USA a majú slúžiť ako nástroj nátlaku, nie ako trvalé riešenie.
Osobitnú kritiku venoval Trump Dánsku, ktoré obvinil z dlhodobého blokovania amerických snáh o získanie Grónska. Uviedol, že viacerí americkí prezidenti sa o to pokúšali už viac než 150 rokov, no Kodaň podľa neho vždy dohodu odmietla. Trump zároveň spojil otázku Grónska s americkými bezpečnostnými projektmi, vrátane rozsiahlych obranných systémov, ktoré majú chrániť severoatlantický priestor a potenciálne aj Kanada.
Z geopolitického hľadiska spor presahuje rámec bilaterálnych vzťahov. Európske krajiny tento týždeň na žiadosť Dánska vyslali na Grónsko obmedzený počet vojakov, čo má signalizovať podporu jeho bezpečnosti a autonómie. Trump však dlhodobo nevylučuje ani použitie sily, čím spor posúva do roviny otvorenej bezpečnostnej konfrontácie.
Vyostrenie obchodného konfliktu v súvislosti s Grónskom ukazuje, do akej miery Trump využíva clá ako politickú páku. Zároveň otvára otázku, či ekonomický tlak dokáže zmeniť postoje európskych spojencov bez vážneho narušenia transatlantických vzťahov, ktoré dlhodobo tvoria základ bezpečnostnej architektúry Západu.
