NATO buduje technologický štít na východe: nové zbrane, robotické systémy a viac munície ako odkaz Moskve
Severoatlantická aliancia NATO pripravuje zásadnú zmenu svojej obrannej stratégie na východnom krídle. V reakcii na pretrvávajúce napätie vo vzťahoch s Ruskom plánuje výrazne rozšíriť skladovanie zbraní a munície, zaviesť nové vrstvy sledovania a vytvoriť obrannú líniu založenú na robotických a poloautomatických systémoch. Cieľom je posilniť odstrašovanie a zabezpečiť, aby prípadná agresia bola zastavená ešte v počiatočnej fáze konfliktu.
Podľa vysokopostaveného dôstojníka Aliancie, ktorý poskytol rozhovor nemeckému denníku Welt am Sonntag, ide o reakciu na zásadnú zmenu bezpečnostného prostredia v Európe po ruskej invázii na Ukrajinu. Informácie priniesla agentúra DPA.
Základom novej stratégie je koncept viacvrstvovej obrany, ktorého úlohou je spomaliť alebo zastaviť útočníka ešte predtým, než by dokázal preniknúť hlbšie na územie členských štátov. Na hraniciach NATO s Ruskom a Bieloruskom by mala vzniknúť tzv. odstrašujúca zóna, kde budú nasadené predovšetkým diaľkovo ovládané a poloautomatické systémy.
Kľúčovú úlohu bude zohrávať rozsiahla sieť sledovacích technológií. Nemecký brigádny generál Thomas Lowin, zástupca náčelníka štábu Spojeneckého veliteľstva pozemných síl (LANDCOM) v tureckom Izmire, uviedol, že Aliancia plánuje integrovať údaje z pozemného, vzdušného, vesmírneho aj digitálneho priestoru. Využívané majú byť radary, akustické a optické senzory, satelity, drony aj prieskumné lietadlá.
Získané informácie budú spojeneckým štátom dostupné v reálnom čase. Podľa Lowina to umožní rýchle rozhodovanie a okamžitú reakciu na prípadný útok. Priamo na hraniciach by mala vzniknúť tzv. „horúca zóna“, kde by sa útočník musel najskôr vysporiadať s hustou sieťou obranných systémov.
V tejto oblasti NATO počíta s nasadením ozbrojených dronov, poloautomatických bojových vozidiel, robotických platforiem a automatizovaných systémov protivzdušnej obrany. Cieľom je rýchlo obmedziť schopnosť protivníka manévrovať, oslabiť jeho bojovú silu a pripraviť ho o iniciatívu.
Napriek rastúcej automatizácii však Aliancia zdôrazňuje, že rozhodovanie o použití sily zostane výlučne v rukách ľudí. „Bezpilotné systémy samy osebe nedokážu trvalo odradiť ani zastaviť nepriateľa,“ upozornil Lowin. Podľa neho zostáva kľúčovým prvkom obrany prítomnosť vojakov, ktorí sú schopní územie nielen brániť, ale aj udržať.
Oficiálny názov novej stratégie – Eastern Flank Deterrence Line – priamo odkazuje na skúsenosti z vojny na Ukrajine. NATO sa snaží poučiť z konfliktu, v ktorom zohrávajú technológie, drony a senzorické systémy čoraz významnejšiu úlohu. Realizácia konceptu bude závisieť najmä od členských štátov, ktoré majú zabezpečiť potrebné investície aj personál.
Pre Európu ide o jasný signál, že obrana východného krídla sa stáva jednou z hlavných priorít Aliancie – a že NATO sa pripravuje na dlhodobú konfrontáciu, v ktorej rozhodujú rýchlosť, technológie a schopnosť odstrašenia.
