Ambície Spojených štátov posilniť svoju prítomnosť v Arktíde narážajú na tvrdú realitu vojenských schopností v extrémnych podmienkach. Minuloročné cvičenie NATO na severe Európy totiž podľa britských médií odhalilo výrazný rozdiel medzi politickými deklaráciami Washingtonu a praktickou pripravenosťou amerických jednotiek na arktické operácie.
Manévre s názvom Joint Viking, ktoré sa konali v marci na severe Nórska, spojili približne desaťtisíc vojakov z deviatich krajín Aliancie. Oficiálne hodnotenia hovorili o úspešnom testovaní interoperability spojencov. Zistenia z terénu však podľa denníka The Times naznačujú podstatne menej lichotivý obraz – najmä pokiaľ ide o americké jednotky.
Podľa nemenovaných vojenských zdrojov mali americkí vojaci výrazné problémy s pohybom, logistikou aj základným prežitím v mrazivom prostredí. V porovnaní so severskými armádami zaostávali v schopnosti orientácie v snehu, v používaní výstroja aj v taktickom nasadení v nízkych teplotách. Rozdiely sa najvýraznejšie prejavili v stretoch s fínskymi jednotkami.
Fínski vojaci, ktorí vystupovali v úlohe útočníkov, patria medzi najlepšie pripravené arktické sily v Európe. Ich dlhodobé skúsenosti s bojom v zime, povinná vojenská služba a systematický výcvik v mraze sa počas cvičenia jasne prejavili. Podľa zdrojov citovaných britským denníkom museli velitelia dokonca fínskym jednotkám nariadiť, aby zmiernili tempo, pretože americké jednotky boli „demoralizované a zahltené“.
Nedostatky americkej armády sú podľa analytikov štrukturálne. Hoci USA prevádzkujú špecializované výcvikové centrum na Aljaške, medzi rokmi 2008 a 2018 ním prešlo len niečo vyše sedemtisíc vojakov. V porovnaní s krajinami ako Fínsko či Nórsko, kde je zimný výcvik súčasťou vojenskej rutiny, ide o zanedbateľný rozsah.
Zlyhanie v arktických podmienkach má pritom aj geopolitický rozmer. Spojené štáty pod vedením prezidenta Donald Trump opakovane zdôrazňujú strategický význam Grónska a Arktídy ako priestoru budúcej veľmocenskej rivality. Grónsko, ktoré patrí Dánsku – členskému štátu NATO – má zásadný význam pre kontrolu severných námorných trás aj vojenských radarových systémov.
Práve tu sa však ukazuje závislosť Washingtonu od severských spojencov. USA sa spoliehajú na expertízu Fínska, Nórska, Islandu či Švédska, a to nielen v oblasti pozemných operácií, ale aj v technológiách. Podľa BBC majú Spojené štáty záujem nakupovať ľadoborce od Fínska, keďže vlastné kapacity v tejto oblasti sú obmedzené.
Americké ministerstvo obrany už v roku 2023 priznalo, že bez úzkej spolupráce so severskými krajinami nie je možné zabezpečiť obranu Arktídy ani severného územia USA. Cvičenie Joint Viking tak nebolo len taktickým testom, ale aj varovaním: arktická stratégia si vyžaduje viac než politické vyhlásenia – vyžaduje dlhodobé investície, výcvik a rešpekt k skúsenostiam spojencov.