Spor o výsledky analýzy mRNA vakcín na Slovensku dostáva ďalšiu kapitolu. Splnomocnenec vlády Peter Kotlár upozornil na novú odbornú publikáciu, ktorej autori kritizujú metodiku vedeckej práce spojenej so Slovenskou akadémiou vied. Tvrdia, že niektoré použité postupy mohli viesť k podhodnoteniu množstva zvyškovej DNA. Samotná kritická publikácia však nepreukazuje, že vakcíny sú nebezpečné – otvára odborný spor o presnosť metód použitých pri ich analýze.
Diskusia sa vracia k jednej z najspornejších tém posledných mesiacov. Peter Kotlár dlhodobo spochybňuje závery analýz, podľa ktorých množstvo zvyškovej DNA v skúmaných mRNA vakcínach neprekračovalo schválené limity.
Aktualizované.sk už skôr informovalo, že Kotlár žiadal od vlády jasné odpovede a spochybňoval spôsob, akým boli prezentované výsledky analýzy SAV.
Teraz svoju argumentáciu opiera o novú vedeckú kritiku publikovanú v auguste 2026.
Nová práca kritizuje štúdiu Achs a kolektívu
Kritická práca nesie názov Systematic methodological flaws in DNA contamination assessment of mRNA vaccines: A critical analysis of Achs et al. (2025).
Jej autormi sú Kevin McKernan, David J. Speicher a Jessica Rose. Publikovaná bola 14. augusta 2026 v odbornom časopise Oncotarget.
Autori sa zaoberajú štúdiou Achs a kolektívu, ktorá skúmala množstvo, kvalitu a pôvod zvyškovej DNA v mRNA vakcínach proti ochoreniu COVID-19.
Pôvodná práca analyzovala 15 šarží vakcín Comirnaty a Spikevax a použila viacero rozdielnych metód. Jej autori dospeli k záveru, že množstvo zvyškovej DNA vo všetkých skúmaných vzorkách bolo pod schválenými limitmi a DNA pozostávala prevažne z malých fragmentov pochádzajúcich z výrobného procesu.
Nová publikácia však tvrdí, že pri viacerých krokoch mohlo dôjsť k systematickému skresleniu výsledkov smerom nadol.
Kritika smeruje k viacerým laboratórnym postupom
Autori kritickej analýzy upozorňujú na niekoľko oblastí.
Jednou z nich je qPCR, teda kvantitatívna polymerázová reťazová reakcia používaná na meranie množstva konkrétnych úsekov DNA.
Podľa kritikov môže mať pri fragmentovanej DNA zásadný význam veľkosť a umiestnenie sledovaných úsekov. Tvrdia, že spôsob prepočtu mohol viesť k podhodnoteniu celkového množstva reziduálnej DNA.
Výhrady smerujú aj ku kapilárnej elektroforéze. Autori kritiky tvrdia, že technické limity použitých platforiem mohli obmedziť schopnosť zachytiť niektoré dlhšie fragmenty DNA.
Ďalšia námietka sa týka Illumina sekvenovania a prípravy vzoriek pred samotným sekvenovaním.
Podľa autorov kritiky môže spracovanie vzoriek ovplyvniť veľkostné zastúpenie zachytených fragmentov, čo následne komplikuje interpretáciu toho, aká DNA sa vo vzorkách pôvodne nachádzala.
Autori hovoria o systematickom podhodnotení
Zásadným tvrdením novej práce je, že jednotlivé potenciálne metodické problémy nemusia pôsobiť izolovane.
Podľa autorov sa môžu kombinovať rovnakým smerom – teda viesť k nižšej výslednej hodnote nameranej DNA.
Kritika sa okrem iného venuje:
- spôsobu prepočítavania výsledkov qPCR,
- veľkosti analyzovaných DNA fragmentov,
- príprave vzoriek pred sekvenovaním,
- detekčným limitom použitých postupov,
- technickým možnostiam zariadení pri určovaní veľkosti fragmentov,
- možnému vplyvu interakcií medzi RNA a DNA.
Práve na tieto námietky teraz upozorňuje aj Peter Kotlár.
Kotlár žiada nezávislé preverenie
Splnomocnenec vlády tvrdí, že nové vedecké námietky by nemali zostať bez odbornej reakcie.
Podľa neho je potrebné nezávisle preveriť, či analytické postupy použité pri hodnotení vakcín poskytli dostatočne presný obraz o množstve a charaktere reziduálnej DNA.
Spor medzi Kotlárom a vedeckými inštitúciami pritom trvá dlhšie. Premiér Robert Fico sa Kotlára v minulosti verejne zastal a deklaroval mu svoju podporu.
Kotlár argumentuje tým, že pri otázke kvality vakcín je podľa neho potrebné preskúmať všetky odborné pochybnosti bez ohľadu na to, z ktorej strany vedeckej diskusie prichádzajú.
Čo pôvodná štúdia zistila
Pri hodnotení novej kritiky je dôležité pripomenúť aj závery práce, proti ktorej smeruje.
Výskumníci v pôvodnej štúdii použili štyri vzájomne sa dopĺňajúce analytické prístupy:
- qPCR,
- fluorometriu,
- kapilárnu elektroforézu,
- krátkočítacie DNA sekvenovanie.
Skúmali 15 šarží vakcín Comirnaty a Spikevax dostupných na Slovensku.
Podľa ich výsledkov žiadna zo skúmaných šarží neobsahovala nadlimitné množstvo reziduálnej DNA.
Výskumníci zároveň dospeli k záveru, že zachytená DNA bola prítomná vo veľmi malom množstve v porovnaní s mRNA a prevažne vo forme malých fragmentov pochádzajúcich z DNA templátu používaného počas výroby mRNA.
Práve tieto závery Kotlár dlhodobo nepovažuje za definitívne.
Kritika štúdie nie je dôkazom nebezpečnosti vakcín
Nová publikácia prináša odborné námietky proti metodike pôvodnej práce, ale jej existencia sama osebe neznamená, že bolo dokázané prekročenie povoleného množstva DNA alebo zdravotné poškodenie spôsobené reziduálnou DNA vo vakcínach.
Ide o dôležité rozlíšenie.
Autori kritickej práce tvrdia, že použité metódy podľa nich neposkytujú dostatočný základ na niektoré závery pôvodnej štúdie. To je však iné tvrdenie ako preukázanie zdravotnej škodlivosti konkrétneho výrobku.
Na definitívne zodpovedanie sporu by boli potrebné ďalšie reprodukovateľné merania a nezávislé odborné posúdenie oboch metodických prístupov.
Spor má aj výrazný politický rozmer
Téma vakcín sa už dávno nepohybuje iba na pôde laboratórií.
Kotlár je splnomocnencom vlády pre preverenie procesu riadenia a hospodárenia so zdrojmi počas pandémie COVID-19 a jeho vyjadrenia vyvolávajú ostré politické reakcie.
Opozícia v minulosti kritizovala premiéra za to, že Kotlára podporuje. Aktualizované.sk informovalo aj o tom, že opozícia žiadala vládu, aby sa voči jeho pôsobeniu a sporom okolo vakcín jasnejšie vymedzila.
Nová vedecká publikácia preto môže znovu rozprúdiť nielen odbornú, ale aj politickú diskusiu.
Čo to znamená v praxi
Najdôležitejším ďalším krokom bude odborná reakcia autorov pôvodnej štúdie a prípadné nezávislé zopakovanie meraní.
Vo vede totiž kritická publikácia automaticky neruší výsledky predchádzajúcej štúdie. Predložené námietky musia byť posúdené, testované a porovnané s pôvodnými dátami.
Ak sa ukáže, že kritizované metodické faktory významne menia výsledok meraní, pôvodné závery bude potrebné prehodnotiť.
Ak sa naopak pri nezávislom overení potvrdí, že výsledky zostávajú rovnaké aj po zohľadnení námietok, posilní to pôvodné závery.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Vieme, že nová odborná publikácia z augusta 2026 kritizuje metodiku štúdie Achs a kolektívu a identifikuje viacero postupov, ktoré podľa jej autorov mohli viesť k podhodnoteniu množstva reziduálnej DNA.
Vieme tiež, že pôvodná štúdia analyzovala 15 šarží Comirnaty a Spikevax pomocou štyroch rôznych metód a dospela k záveru, že množstvo reziduálnej DNA bolo pod schválenými limitmi.
Zatiaľ však nemáme dôkaz, že nová kritika definitívne vyvrátila výsledky pôvodnej štúdie.
Rovnako z nej nemožno vyvodiť záver, že mRNA vakcíny boli preukázateľne nebezpečné pre ľudí v dôsledku prítomnosti reziduálnej DNA.
Práve ďalšie nezávislé merania a odborná diskusia môžu ukázať, ktoré metodické argumenty obstoja.
