BRUSEL – Európska únia pripravuje novú finančnú pomoc Ukrajine v hodnote 45 miliárd eur. Slovensko však spolu s ďalšími tromi krajinami odmieta účasť na ďalšom spoločnom financovaní. Spor vyvolal ostrú reakciu nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý pohrozil zablokovaním dohody o budúcom sedemročnom rozpočte Únie. V hre tak nie je iba pomoc Kyjevu, ale aj rokovanie o financiách, od ktorých závisia európske programy vrátane podpory slovenských regiónov a poľnohospodárov.
Európska únia pripravuje ďalšiu pôžičku. Ukrajina potrebuje miliardy
Európska komisia plánuje predstaviť návrh novej pôžičky pre Ukrajinu vo výške 45 miliárd eur na rok 2027.
Podľa britského denníka Financial Times, ktorý sa odvoláva na štyri zdroje oboznámené s pripravovaným plánom, by mali peniaze pochádzať zo spoločného európskeho zadlženia.
Za pôžičku by ručil rozpočet Európskej únie.
Návrh by mala Komisia predstaviť veľvyslancom členských štátov v stredu 18. novembra 2026.
Dôležité je zdôrazniť, že 45 miliárd eur zatiaľ nepredstavuje schválený finančný balík. Ide o pripravovaný návrh, o ktorom budú členské krajiny ešte rokovať.
Ukrajina už pritom získala prísľub európskej pôžičky vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027.
Ani tá však podľa aktuálnych odhadov nebude stačiť na pokrytie všetkých jej finančných a obranných potrieb.
Zelenskyj žiadal najmenej 70 miliárd eur navyše
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na októbrovom summite európskych lídrov požiadal o dodatočnú pomoc vo výške najmenej 70 miliárd eur na rok 2027.
Eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis následne naznačil, že Európska únia by mohla zabezpečiť približne dve tretiny požadovanej sumy.
To predstavuje približne 45 miliárd eur.
Zvyšných približne 25 miliárd eur by mali poskytnúť ďalší medzinárodní partneri Ukrajiny.
Finančná pomoc má podľa európskych predstaviteľov slúžiť na zabezpečenie fungovania ukrajinského štátu a pokrytie jeho obranných potrieb počas pokračujúcej vojny s Ruskom.
Financovanie však nie je jedinou otázkou, ktorú európski lídri riešia. Aktualizovane.sk nedávno informovalo aj o tom, že Zelenskyj požaduje aktívnu účasť Európy na mierových rokovaniach a rozhodovaní o budúcej bezpečnosti kontinentu.
Slovensko odmieta ďalšie finančné záväzky
Slovensko patrí medzi štyri členské krajiny, ktoré odmietajú účasť na pripravovanom ďalšom spoločnom financovaní Ukrajiny.
Rovnaký postoj avizovali Česko, Maďarsko a Bulharsko.
Pri predchádzajúcej pôžičke vo výške 90 miliárd eur si Slovensko, Česko a Maďarsko vyrokovali výnimku z finančných záruk.
Teraz sa však diskutuje o novom mechanizme, pri ktorom podobné výnimky zatiaľ nie sú dohodnuté.
Slovenský premiér Robert Fico odmieta, aby sa krajina podieľala na ďalšom spoločnom zadlžovaní určenom na podporu Ukrajiny.
Aktualizovane.sk už 14. novembra informovalo, že Fico odmietol účasť Slovenska na ďalšej pôžičke Ukrajine a požadoval oddelenie tejto otázky od rokovaní o európskom rozpočte.
Bratislava sa snaží presadiť, aby rozhodovanie o finančnej pomoci Kyjevu nebolo podmienkou schválenia rozpočtu Európskej únie na nasledujúce roky.
Nemecký kancelár pohrozil blokádou rozpočtu EÚ
Odmietavý postoj niektorých členských krajín vyvolal reakciu nemeckého kancelára Friedricha Merza.
Podľa Financial Times kancelár minulý týždeň pohrozil, že Nemecko môže zablokovať dohodu o viacročnom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034.
Podmienkou dohody má byť podľa jeho postoja spoločná účasť všetkých členských štátov na ďalšom financovaní Ukrajiny.
Nemecko pritom patrí medzi najvýznamnejších finančných podporovateľov Kyjeva a je najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu Európskej únie.
Slovensko, Česko, Maďarsko a Bulharsko naopak patria medzi krajiny, ktoré z európskeho rozpočtu získavajú viac finančných prostriedkov, než doň odvádzajú.
Berlín tak otvára otázku rozdelenia finančnej zodpovednosti medzi členskými krajinami.
O tomto spore sme podrobnejšie informovali aj v článku Nemecko hrozí zablokovaním rozpočtu EÚ. Za pomoc Ukrajine má platiť aj Slovensko.
Čo to znamená pre Slovensko? V hre sú aj budúce eurofondy
Spor medzi Bratislavou a Berlínom môže mať význam aj pre slovenské regióny.
Európska únia totiž pripravuje nový viacročný rozpočet na obdobie 2028 až 2034.
Z týchto finančných prostriedkov sa budú financovať viaceré programy vrátane regionálneho rozvoja, dopravnej infraštruktúry, poľnohospodárstva či výskumu.
Ak by sa členské krajiny nedokázali dohodnúť na novom rozpočte, mohlo by to skomplikovať prípravu budúcich európskych investícií.
To však neznamená, že Slovensko automaticky príde o už schválené eurofondy.
Nemecká hrozba sa týka rokovaní o budúcom finančnom rámci, nie jednostranného zastavenia existujúcich platieb Slovensku.
Rovnako zatiaľ nie je známe, aké konkrétne finančné záväzky by Slovensku vznikli, ak by sa prijal nový mechanizmus bez výnimky.
Český premiér Babiš odmieta spájanie dvoch rozhodnutí
K postoju nemeckého kancelára sa kriticky vyjadril aj český premiér Andrej Babiš.
V liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi odmietol, aby sa schválenie budúceho európskeho rozpočtu podmieňovalo dohodou o financovaní Ukrajiny.
Podľa českého premiéra musí byť finančná zodpovednosť Európy sprevádzaná aj primeraným politickým vplyvom na rokovania o ukončení vojny.
Babiš preto podporuje požiadavku, aby európske krajiny získali jasný mandát pri mierových rozhovoroch.
Výhrady k prepájaniu oboch otázok vyjadril aj írsky premiér Micheál Martin.
Hoci Írsko podporuje pomoc Ukrajine, Martin upozornil na riziká, ktoré môže priniesť spájanie rozhodnutia o pôžičke s rokovaniami o dlhodobom rozpočte.
Diskusia o financovaní sa tak čoraz výraznejšie prelína s otázkou, akú politickú úlohu má Európa zohrávať pri ukončení vojny.
O tejto téme sme informovali aj v článku Ukrajina zatienila summit o umelej inteligencii. Európa stále hľadá spoločný hlas pri rokovaniach s Ruskom.
Ako by fungovala nová pôžička?
Pripravovaný mechanizmus by mal byť podobný už schválenej európskej pôžičke vo výške 90 miliárd eur.
Európska únia by si požičala peniaze na finančných trhoch, napríklad prostredníctvom vydania dlhopisov.
Tieto prostriedky by následne poskytla Ukrajine.
Podľa opísaného modelu by Ukrajina splácala pôžičku až vtedy, ak by Rusko zaplatilo vojnové reparácie.
Zárukou by bol spoločný rozpočet Európskej únie.
Práve spôsob ručenia patrí medzi najspornejšie časti pripravovaného návrhu.
Pre členské krajiny je rozhodujúce, či budú musieť prevziať nové finančné záväzky a aké pravidlá budú platiť pri prípadnom nesplatení pôžičky.
Konkrétne podmienky novej pomoci však ešte neboli schválené.
Európska únia zároveň rozšírila sankcie proti Rusku
Popri diskusii o financovaní Ukrajiny prijala Európska únia v pondelok 16. novembra ďalšie sankčné opatrenia voči ruským osobám a spoločnostiam.
Podľa informácií Rady EÚ pribudlo na sankčný zoznam 145 zápisov.
Opatrenia sa týkajú finančných a energetických spoločností, subjektov spojených s ruskou tieňovou flotilou a ďalších osôb či organizácií.
Medzi dotknutými subjektmi je aj 50 ruských bánk.
Sankcie zasiahli tiež spoločnosti Wildberries a Ozon.
Európska únia uvádza, že cieľom opatrení je obmedziť zdroje, ktoré podporujú pokračovanie ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine.
Rozhodujúci môže byť novembrový summit v Bruseli
Najbližšie dni ukážu, či sa Európskej komisii podarí presvedčiť členské krajiny o pripravovanej pôžičke.
Návrh má byť predstavený 18. novembra.
Lídri členských krajín by následne mali o financovaní Ukrajiny a budúcom rozpočte rokovať na mimoriadnom summite v Bruseli 26. a 27. novembra.
Cieľom je dosiahnuť politickú dohodu do konca roka 2026.
Slovensko zatiaľ trvá na odmietnutí nových finančných záväzkov. Nemecko požaduje spoločnú zodpovednosť všetkých členských štátov.
Pre Európsku úniu tak zostáva otvorená otázka, či sa jej podarí nájsť riešenie, ktoré zabezpečí financovanie Ukrajiny a zároveň umožní pokračovať v rokovaniach o budúcom rozpočte.
Správy Ukrajina, správy Slovensko a správy Nemecko preto budú v nasledujúcich dňoch pozorne sledovať ďalší vývoj v Bruseli.
Spoznajte ľudí zo svojho okolia
Zaujímate sa o dianie vo svete, cestovanie alebo spoločenské aktivity? Na Stretnisa.online sa môžete zaregistrovať, spoznať nových ľudí a dohodnúť si spoločné stretnutia.
Zdroje: Financial Times, ČTK, TASR, Startitup.sk, TA3, 16. novembra 2026.