Kauza dopravných radarov sa posúva z politického sporu do trestnoprávnej roviny. Progresívne Slovensko podáva trestné oznámenie a žiada preveriť firmy aj štátne orgány, ktoré sa podieľali na nákupe a testovaní zariadení. Premiéra Roberta Fica zároveň vyzýva, aby odvolal ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Prípad už nezávisle od toho preveruje aj prokuratúra.
Spor okolo dopravných kamier, ktorý sa začal otázkami o ich pôvode, sa tak ďalej vyostruje. Národný bezpečnostný úrad totiž pri viacerých typoch cestných rýchlomerov s kamerou vydal varovanie pred významnou kybernetickou hrozbou.
Aktualizované.sk pritom vývoj prípadu sleduje od jeho začiatku. Ešte začiatkom augusta ministerstvo odmietalo tvrdenia, že na slovenských cestách testuje ruské kamery. Situácia sa neskôr výrazne zmenila.
PS podáva trestné oznámenie
Predstavitelia Progresívneho Slovenska oznámili v pondelok 17. augusta, že v súvislosti s radarovými kamerami podávajú trestné oznámenie.
Na tlačovej konferencii vystúpili predseda PS Michal Šimečka, bezpečnostný expert hnutia Peter Bátor a poslanec Jaroslav Spišiak.
Opozícia žiada, aby vyšetrovanie preverilo celý reťazec udalostí – od zapojených dodávateľov až po postup štátnych orgánov. Podľa Bátora by sa mala skúmať aj prípadná trestnoprávna zodpovednosť, ak vyšetrovanie odhalí porušenie zákona.
Trestné oznámenie však samo osebe neznamená, že niekto spáchal trestný čin. O tom môžu rozhodnúť až príslušné orgány na základe preverenia dôkazov.
Šimečka tlačí na Fica: Odvolajte ministra
PS zároveň presúva politický tlak priamo na premiéra Roberta Fica.
Michal Šimečka očakáva, že predseda vlády sa k prípadu verejne postaví a podľa požiadavky opozície vyvodí politickú zodpovednosť voči ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi.
PS tvrdí, že po zisteniach NBÚ už nejde iba o politický spor medzi opozíciou a ministerstvom, ale o bezpečnostnú otázku, ktorá si vyžaduje zásah predsedu vlády.
Už pred niekoľkými dňami opozícia žiadala odchod Šutaja Eštoka a kritizovala aj postup bezpečnostných zložiek.
NBÚ varoval pred významnou kybernetickou hrozbou
Zlomovým momentom prípadu bolo stanovisko Národného bezpečnostného úradu.
NBÚ upozornil na významnú kybernetickú hrozbu súvisiacu s používaním konkrétnych typov cestných rýchlomerov s kamerou. Medzi zariadeniami uvedenými vo varovaní sú:
- NERO R-ONE – výrobca Sodasus, Cyprus,
- zariadenia radu Cordon – výrobca Simicon, Rusko,
- zariadenia radu Cordon – výrobca NEROline, Chorvátsko.
Úrad vo svojom varovaní poukázal na bezpečnostné riziká spojené s týmito zariadeniami.
Práve tento vývoj zásadne zmenil charakter celej kauzy. Aktualizované.sk následne informovalo aj o potvrdení ruských komponentov a ukončení spolupráce ministerstva so spoločnosťou Soitron.
Otázniky nad prístupom k dátam
Jednou z najvážnejších tém, ktoré opozícia otvára, je otázka dát.
PS sa spoločnosti Soitron, ktorá zariadenia testovala pre ministerstvo vnútra, pýta, s akými databázami boli kamery pri skúšobnej prevádzke prepojené a aký rozsah prístupu k údajom mali.
Opozícia upozorňuje na potenciálne riziko prístupu k citlivým informáciám. Tvrdenie, že k databázam ministerstva skutočne získali prístup ruské tajné služby, však v tejto chvíli nemožno prezentovať ako potvrdený fakt. Ide o riziko a podozrenie, ktorého reálny rozsah musia objasniť kompetentné orgány.
Práve rozlíšenie medzi potvrdeným technickým rizikom a zatiaľ nepreukázaným únikom dát bude pre ďalší vývoj prípadu kľúčové.
Minister tvrdí, že rezort bol oklamaný
Matúš Šutaj Eštok po zverejnení zistení NBÚ tvrdil, že ministerstvo bolo pri informáciách o zariadeniach oklamané.
Rezort následne spoluprácu so spoločnosťou Soitron v projekte ukončil. Firma sa voči interpretácii ministerstva ohradila a tvrdila, že poskytovala informácie, ktoré mala v danom čase k dispozícii.
Spor sa tak netýka iba samotnej technológie. Otázkou zostáva aj to, kto mal preveriť pôvod zariadení, kto mal k dispozícii potrebné informácie a v ktorej fáze projektu vzniklo zlyhanie.
Prokuratúra už prípad preveruje
Trestné oznámenie PS nie je jediným právnym pokračovaním prípadu.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka už skôr uložil Krajskému prokurátorovi v Bratislave prijať opatrenia na komplexné preverenie okolností obstarávania radarových kamier Ministerstvom vnútra, ktoré môžu byť významné z trestnoprávneho hľadiska.
O tomto kroku Aktualizované.sk informovalo ešte pred oznámením PS o podaní trestného oznámenia.
Prípad teda už nie je iba predmetom politických vyhlásení, ale dostal sa aj pred orgány, ktoré majú právomoc preveriť možné porušenie zákona.
Čo to znamená v praxi
V najbližšej fáze bude dôležité zistiť predovšetkým to, aké zariadenia boli reálne pripojené do systémov ministerstva, ku ktorým dátam mohli pristupovať a ako prebiehalo ich bezpečnostné preverovanie.
Rovnako zásadná bude otázka zodpovednosti jednotlivých článkov dodávateľského a rozhodovacieho reťazca.
Ak vyšetrovanie ukáže, že bezpečnostné pravidlá boli porušené, kauza môže mať ďalšie právne aj politické dôsledky. Ak sa naopak najvážnejšie podozrenia nepotvrdia, bude potrebné jasne oddeliť reálne technické nedostatky od politických tvrdení.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je, že NBÚ vydal varovanie pred významnou kybernetickou hrozbou spojenou s konkrétnymi typmi cestných rýchlomerov s kamerou. Potvrdené je tiež preverovanie okolností obstarávania prokuratúrou a oznámenie PS, že podáva trestné oznámenie.
Zatiaľ však nie je verejne preukázané, že ruské spravodajské služby skutočne získali údaje z databáz Ministerstva vnútra SR.
Rovnako zatiaľ neexistuje právoplatný záver o trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnej osoby alebo spoločnosti.
Práve odpovede na tieto otázky rozhodnú, či sa z technologického a politického škandálu stane aj prípad s konkrétnou trestnoprávnou dohrou.
