NBÚ potvrdil ruské komponenty v radaroch. Šutaj Eštok tvrdí, že ministerstvo bolo oklamané
Kauza nových dopravných radarov sa výrazne vyostrila. Analýza Národného bezpečnostného úradu potvrdila, že v testovaných kamerách sa nachádzajú aj komponenty z Ruskej federácie. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok tvrdí, že rezort bol oklamaný. Dodávateľ Soitron na projekte končí a ministerstvo chce vyvodiť aj personálnu zodpovednosť.
Výsledky analýzy dostalo ministerstvo vnútra v utorok 11. augusta. Podľa Šutaja Eštoka obsahuje dokument citlivé informácie a nachádza sa v osobitnom režime.
Minister však zverejnil jeho najzásadnejší záver.
V zariadeniach sa podľa NBÚ okrem komponentov z ďalších krajín nachádzajú aj súčiastky pochádzajúce z Ruskej federácie. V prípade nasadenia do plnej prevádzky by zariadenia mohli predstavovať potenciálne bezpečnostné riziko.
Ministerstvo tvrdí, že k úniku dát nedošlo
Sporné kamery sa podľa rezortu nachádzali iba v testovacej prevádzke.
Firma Soitron mala na testovanie systému použiť dva kusy. Ministerstvo tvrdí, že neboli pripojené k databázam obsahujúcim citlivé informácie a systém prostredníctvom nich nevyhodnocoval dopravné priestupky.
Podľa Šutaja Eštoka preto nedošlo k narušeniu bezpečnosti dát.
Rezort zároveň tvrdí, že s použitím práve týchto kamier v rámci testovania pôvodne nepočítal.
Šutaj Eštok: Boli sme oklamaní
Minister vnútra použil pri hodnotení celej situácie mimoriadne ostré slová.
Podľa neho bolo ministerstvo oklamané.
Rezort má zmluvný vzťah so spoločnosťou Soitron a práve tá podľa ministra nesie voči štátu zodpovednosť za dodanú časť systému.
Šutaj Eštok zároveň uviedol, že nie je úlohou ministerstva rozhodovať, či spoločnosť sama dostala nesprávne informácie od svojich subdodávateľov alebo vedome poskytla rezortu nepravdivé údaje.
Firma totiž podľa ministra v minulosti deklarovala, že zariadenia sú bezpečné a ich súčasti nepochádzajú zo sankcionovaných krajín.
Soitron odmieta, že by ministerstvu klamal
Spoločnosť Soitron však na ministrove tvrdenia reagovala.
Výkonný riaditeľ Soitron Group Ondrej Smolár odmietol, že by firma ministerstvo vedome zavádzala. Podľa jeho vyjadrenia spoločnosť dve predmetné kamery nikdy neplánovala dodávať rezortu do plnej prevádzky a ich využitie počas testovania vyplynulo zo situácie.
Spor sa tak už netýka iba technického pôvodu zariadení, ale aj otázky, kto za ich nasadenie do testovacej prevádzky nesie zodpovednosť.
Soitron na projekte končí
Ministerstvo napriek tomu rozhodlo, že spoločnosť Soitron už nebude na projekte ďalej spolupracovať.
Celý systém sa však podľa Šutaja Eštoka neruší.
Technická infraštruktúra má byť už vybudovaná a otestovaná a ministerstvo s ňou môže pokračovať prostredníctvom iného dodávateľa.
Generálny riaditeľ Sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti ministerstva vnútra Martin Hrachala vysvetlil, že Soitron dodával iba časť systému. Samotné riešenie už patrí ministerstvu a môže s ním pracovať ďalšia spoločnosť.
Na ministerstve padnú personálne dôsledky
Kauza bude mať následky aj priamo na rezorte vnútra.
Šutaj Eštok oznámil vyvodenie personálnej zodpovednosti voči riaditeľovi odboru aplikácií a projektovému manažérovi, ktorý projekt zastrešoval.
Zároveň však tvrdí, že pracovníci ministerstva podľa jeho názoru nepochybili a ich odchod má byť výsledkom vzájomnej dohody.
Ide tak o pomerne nezvyčajnú situáciu – personálna zodpovednosť má byť vyvodená, hoci minister súčasne tvrdí, že dotknutí zamestnanci neurobili chybu.
Otázniky smerujú aj k certifikátu
Ďalším problémom je certifikácia zariadení.
Kamery mali certifikát Slovenského metrologického ústavu. Práve na tento dokument sa podľa Šutaja Eštoka ministerstvo pri posudzovaní zariadení spoliehalo.
Minister teraz otvorene spochybňuje, či aj samotný metrologický ústav nemohol dostať nesprávne alebo neúplné informácie.
Podľa neho by totiž štátny orgán mal byť schopný bezvýhradne dôverovať certifikátu vydanému inou štátnou inštitúciou.
Na problém upozornila opozícia
Kauza sa začala naplno rozvíjať po upozornení Progresívneho Slovenska zo začiatku augusta.
Hnutie tvrdilo, že nové dopravné kamery montované na slovenských cestách môžu obsahovať technológie ruského pôvodu a predstavovať bezpečnostné riziko.
Ministerstvo aj Soitron tieto tvrdenia pôvodne odmietali. Neskôr však rezort požiadal NBÚ o odbornú analýzu.
Výsledok teraz potvrdil minimálne jednu podstatnú časť pôvodných podozrení – ruské komponenty sa v zariadeniach skutočne nachádzajú.
Prokuratúra bude preverovať aj samotné nasadenie
Prípad tým nekončí.
Nasadenie kamier má preveriť aj prokuratúra a otvorené zostávajú otázky týkajúce sa procesu obstarávania, certifikácie aj zodpovednosti jednotlivých firiem a úradníkov.
Bezpečnostný rozmer celej kauzy je o to citlivejší, že európske štáty v posledných rokoch čelia rastúcemu množstvu hybridných operácií, kybernetických incidentov a podozrení zo zásahov do kritickej infraštruktúry. Hybridné hrozby dnes zahŕňajú okrem klasických útokov aj kybernetické operácie, sabotáž či využívanie technológií na získavanie citlivých informácií.
Na podobné riziká upozorňuje Európa aj v súvislosti s podozreniami z ruských sabotážnych aktivít proti firmám a infraštruktúre podporujúcej Ukrajinu.
Najdôležitejšou správou pre vodičov však zostáva, že dve sporné kamery neboli nasadené do ostrej prevádzky a podľa ministerstva neboli pripojené k citlivým databázam. Samotný radarový projekt má pokračovať, už však bez spoločnosti Soitron.
