Určite to poznáš. Kabelka vo výklade, na ktorú momentálne nemáš. Práca, ktorú získal niekto iný. Muž, ktorý o teba nejaví dostatočný záujem. Dovolenka, ktorú si teraz nemôžeš dovoliť. Alebo život človeka na Instagrame, ktorý sa zdá byť presne taký, aký by si chcela žiť ty.
V tej chvíli máme pocit, že keby sme získali práve tú jednu vec, boli by sme spokojnejší.
A potom sa nám to niekedy skutočne podarí.
Kúpime si vysnívanú vec. Dostaneme povýšenie. Presťahujeme sa. Človek, po ktorom sme mesiace túžili, začne túžiť po nás.
Prvé dni prichádza eufória.
O niekoľko týždňov?
Je to jednoducho súčasť života.
A na obzore sa už objavilo niečo ďalšie.
Prečo to robíme?
Nedostupnosť dokáže zvýšiť hodnotu
Náš mozog neposudzuje hodnotu vecí úplne objektívne.
Ak máme pocit, že je niečo vzácne, obmedzené alebo ťažko dostupné, môže nám to pripadať hodnotnejšie.
Presne preto fungujú oznámenia typu „posledné dva kusy“, „limitovaná kolekcia“ alebo „ponuka platí iba dnes“.
Zrazu nechceme premýšľať tri dni.
Chceme to teraz.
Podobný princíp sa však môže objavovať aj mimo nakupovania.
Človek, ktorého pozornosť získame veľmi ľahko, v nás môže vyvolávať úplne inú reakciu než niekto, koho záujem je neistý.
Nedostupnosť totiž vytvára priestor pre túžbu.
Najsilnejšia môže byť práve fáza očakávania
Predstav si vysnívanú dovolenku.
Rezervuješ ju šesť mesiacov dopredu.
Pozeráš fotografie hotela. Vyhľadávaš pláže. Kupuješ oblečenie. Predstavuješ si prvú večeru pri mori.
A možno práve tieto mesiace očakávania vytvoria obrovskú časť radosti.
Potom príde dovolenka.
Prvý deň si nadšená.
Na štvrtý deň už cesta z izby na raňajky pôsobí úplne normálne.
Nie preto, že by dovolenka bola zlá.
Jednoducho sme si zvykli.
Mozog je profesionál v premieňaní výnimočného na normálne
S tým súvisí jav označovaný ako hedonická adaptácia.
Človek má pozoruhodnú schopnosť prispôsobiť sa zmenám.
A platí to aj pre tie príjemné.
Nový telefón je prvé dni úžasný. Po mesiaci je to telefón.
Nový byt môže prvé týždne pôsobiť ako splnený sen. O rok v ňom riešime neumytý riad a pokazenú práčku.
Povýšenie nás poteší, ale časom si zvykneme na nový plat aj pozíciu.
To, čo bolo kedysi cieľom, sa stane naším novým normálom.
A mozog začne hľadať ďalší cieľ.
Vo vzťahoch to môže byť ešte komplikovanejšie
Predstav si človeka, ktorý ti dáva zmiešané signály.
Raz prejaví záujem, potom sa stiahne.
Nevieš, na čom si.
A práve preto nad ním premýšľaš.
Keď napíše, poteší ťa to možno oveľa viac, než keby ti písal pravidelne každý deň.
Začneš túžiť nielen po ňom, ale aj po pocite, ktorý by prinieslo jeho definitívne rozhodnutie vybrať si práve teba.
A tu sa môže objaviť zaujímavá otázka:
Chcem skutočne jeho alebo chcem pocit, že som dokázala získať niekoho, kto bol nedostupný?
Odpoveď nemusí byť vždy príjemná.
Keď ho konečne získame a niečo sa zmení
Niekedy sa stane presne to, po čom sme túžili.
Človek, ktorý bol nedostupný, sa zamiluje.
A zrazu je tam.
Píše.
Volá.
Chce sa stretávať.
Neistota zmizne.
A spolu s ňou môže zmiznúť aj časť intenzity, ktorú sme považovali za obrovskú chémiu.
To samozrejme neznamená, že každá túžba po nedostupnom človeku je iba psychologickou hrou.
Môže nám však pomôcť rozlišovať medzi skutočnou kompatibilitou a vzrušením z naháňania niečoho neistého.
Rovnaké je to s peniazmi a úspechom
„Keby som zarábala 2 000 eur, bola by som spokojná.“
Človek sa na túto úroveň dostane.
Po čase sa objaví:
„Keby som mala 3 000…“
Potom väčší byt.
Lepšie auto.
Vyššia pozícia.
Viac cestovania.
A sociálne siete nám poskytujú prakticky nekonečný katalóg ľudí, ktorí majú niečo, čo my ešte nemáme.
Problémom nie je mať ambície.
Problém môže vzniknúť vo chvíli, keď si spokojnosť neustále presúvame do budúcnosti.
Budem šťastná, keď…
A za „keď“ sa vždy objaví niečo nové.
Niekedy netúžime po veci. Túžime po tom, čo má dokazovať
Luxusná kabelka nemusí znamenať iba kabelku.
Môže predstavovať úspech.
Vysoká pracovná pozícia nemusí znamenať iba kariéru.
Môže predstavovať uznanie.
Dokonalá postava môže v našej predstavivosti znamenať sebavedomie.
A atraktívny partner môže symbolizovať potvrdenie vlastnej hodnoty.
Preto stojí za to položiť si otázku:
Čo si myslím, že budem cítiť, keď toto získam?
Možno práve tam nájdeme skutočný predmet svojej túžby.
„Zakázané ovocie“ chutí najlepšie hlavne v našej hlave
Čím menej niečo poznáme, tým viac priestoru zostáva fantázii.
Vysnívaná práca zatiaľ nemá nepríjemného šéfa.
Vysnívaný partner ešte nenecháva ponožky vedľa koša na bielizeň.
Život v zahraničí zatiaľ neobsahuje byrokraciu, účty ani osamelé utorkové večery.
V predstavách totiž nemusíme riešiť obyčajnosť.
Realita ju však obsahuje vždy.
A preto môže byť predstava niečoho dokonalejšia než jeho skutočné vlastníctvo.
Znamená to, že by sme mali prestať po niečom túžiť?
Vôbec nie.
Túžby nás motivujú. Vďaka nim cestujeme, učíme sa, pracujeme na sebe, meníme svoj život a skúšame nové veci.
Možno však stojí za to prestať od každého ďalšieho cieľa očakávať, že nás urobí šťastnými navždy.
Pretože nič nebude nové navždy.
Ani vysnívané auto.
Ani byt.
Ani práca.
A dokonca ani človek, do ktorého sme sa bezhlavo zamilovali.
Všetko, čo získame, sa jedného dňa stane súčasťou obyčajného života.
A možno práve preto je jednou z najťažších schopností naučiť sa nielen túžiť po tom, čo ešte nemáme, ale znovu si všimnúť hodnotu toho, čo sme kedysi veľmi chceli a dnes to považujeme za samozrejmosť.
