Fínsko sa pripojilo k francúzskej iniciatíve rozšíreného jadrového odstrašovania, ktorú prezident Emmanuel Macron predstavil európskym partnerom v marci. Do programu je tak zapojených už desať krajín. Cieľom je posilniť európsku obranu v čase rastúceho napätia s Ruskom a väčšej neistoty okolo dlhodobej bezpečnostnej úlohy Spojených štátov v Európe.
Francúzsko však zostáva jediným vlastníkom svojich jadrových zbraní a konečné rozhodnutie o ich prípadnom použití bude aj naďalej výlučne v rukách francúzskeho prezidenta.
Fínsko sa pridáva ako desiaty štát
Helsinki a Paríž oznámili vstup Fínska do iniciatívy v spoločnom vyhlásení.
Súčasťou spolupráce majú byť strategické konzultácie, spoločné vojenské cvičenia a postupné zapájanie partnerských krajín do francúzskeho systému odstrašovania.
Do rokovaní sa už zapojili Británia, Nemecko, Poľsko, Holandsko, Belgicko, Grécko, Švédsko, Dánsko a Nórsko.
O širšej Macronovej bezpečnostnej stratégii sme písali aj v článku Macron 2026: Prezident medzi jadrovým odstrašovaním, európskou suverenitou a domácim tlakom.
Čo znamená francúzske „predsunuté odstrašovanie“
Macron označuje nový koncept ako „forward deterrence“, teda predsunuté odstrašovanie.
Partneri môžu byť zapojení do cvičení, strategických konzultácií či konvenčnej podpory francúzskych jadrových síl.
V prípade potreby môže Francúzsko dočasne rozmiestniť niektoré prvky svojich strategických leteckých síl aj na území spojeneckých krajín.
To však neznamená, že partnerské štáty dostanú kontrolu nad francúzskymi jadrovými zbraňami.
Macron si ponecháva konečné rozhodnutie
Francúzska doktrína zostáva v tomto bode jednoznačná.
O použití jadrových zbraní rozhoduje výlučne prezident Francúzskej republiky.
Paríž zároveň neposkytuje ostatným krajinám automatickú jadrovú záruku v rovnakom zmysle, ako funguje kolektívna obrana NATO.
Francúzsko chce ponechať strategickú neistotu, ktorá je jedným zo základných prvkov jadrového odstrašovania.
ČÍTAJTE AJ
Fínsko nechce jadrové zbrane počas mieru
Fínsky prezident Alexander Stubb zdôraznil, že vstup do francúzskej iniciatívy nenahrádza členstvo v NATO.
Hlavnou bezpečnostnou oporou Fínska zostáva Severoatlantická aliancia a spolupráca v rámci Európskej únie.
Helsinki zároveň deklarovali, že počas mieru neplánujú trvalé rozmiestnenie jadrových zbraní na svojom území.
Fínsko však v júni zmenilo legislatívu tak, aby už neplatil absolútny zákaz jadrových zbraní v krajine.
Rusko je hlavným dôvodom zmeny bezpečnostnej politiky
Fínsko bolo desaťročia vojensky neutrálne.
Po ruskej invázii na Ukrajinu však spolu so Švédskom zásadne zmenilo svoju bezpečnostnú politiku.
Fínsko vstúpilo do NATO v apríli 2023 a Švédsko o rok neskôr.
Fínsko pritom zdieľa s Ruskom hranicu dlhú približne 1 300 kilometrov, čo z neho robí jeden z najcitlivejších štátov na severovýchodnom krídle NATO.
Európa buduje ďalšiu vrstvu odstrašenia
Francúzska iniciatíva nemá nahrádzať americký jadrový dáždnik ani jadrové plánovanie NATO.
Má však vytvoriť ďalšiu európsku vrstvu odstrašenia pre prípad, že by sa bezpečnostné prostredie ďalej zhoršovalo.
Macron tvrdí, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a byť schopná reagovať aj v situácii, keď by americká angažovanosť bola slabšia.
Pripojenie Fínska ukazuje, že táto myšlienka získava medzi európskymi krajinami čoraz väčšiu podporu.
Udalosť na mape
