Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) varuje pred možným rozšírením ruských hybridných operácií v krajinách Európskej únie a NATO. Podľa Kyjeva mali ruské tajné služby dostať pokyn zintenzívniť prípravu sabotážnych operácií, ktorých cieľom má byť oslabenie podpory Ukrajiny a schopností Severoatlantickej aliancie.
HUR tvrdí, že o riziku už informovala svojich európskych partnerov. Ide o tvrdenie ukrajinskej rozviedky, ktoré nemožno samostatne považovať za potvrdenie toho, že všetky plánované operácie sa uskutočnia.
Terčom môžu byť vojenské objekty aj infraštruktúra
Podľa ukrajinskej rozviedky majú byť medzi potenciálnymi cieľmi vojenské objekty, kritická infraštruktúra a komunikačné zariadenia.
Osobitnú pozornosť HUR venuje staniciam služby Starlink. Tie môžu zohrávať významnú úlohu pri komunikácii a prenose dát, a preto ich ukrajinská strana označuje za jeden z možných cieľov pripravovaných operácií.
Rozviedka zároveň tvrdí, že na vykonávanie sabotážnych akcií sa Rusko snaží získavať ľudí priamo v Európe. Podľa HUR by do náboru mohli byť zapojené ruská vojenská rozviedka GRU a Federálna bezpečnostná služba (FSB).
Európa už rieši sériu podobných prípadov
Najnovšie varovanie prichádza v čase, keď viaceré európske krajiny hovoria o rastúcej hrozbe hybridných útokov.
Nemecko napríklad pripisuje Rusku pokus o dronový útok na letisku v Lipsku. Estónsko zase uviedlo, že augustový požiar v areáli obranného podniku Milrem Robotics v Tallinne bol podľa jeho kontrarozviedky sabotážou nariadenou ruskými špeciálnymi službami. Moskva tieto obvinenia odmieta.
Podobné prípady sa v poslednom období objavili aj v ďalších európskych krajinách. Európa už čelí sérii sabotážnych incidentov a bezpečnostné služby upozorňujú na možné riziko ďalšej eskalácie.
NATO upozorňuje na hybridnú vojnu
Na rastúce riziko upozorňujú aj predstavitelia NATO. Najvyšší veliteľ spojeneckých síl v Európe Alexus Grynkewich nedávno vyzval európske krajiny, aby pri útokoch a destabilizačných aktivitách verejne pomenovali zodpovednosť Ruska, ak na to majú dostatočné dôkazy.
Podľa Grynkewicha majú sabotáž, kybernetické útoky, incidenty s dronmi a ďalšie hybridné aktivity za cieľ oslabiť podporu Ukrajiny. Zároveň uviedol, že NATO musí zvyšovať náklady pre štáty, ktoré takéto operácie organizujú.
Už v septembri pritom predstaviteľ NATO John Stringer upozorňoval, že Moskva môže využívať sabotáž, špionáž a ďalšie hybridné operácie na testovanie reakcie Aliancie. Zároveň vyzval členské štáty, aby postupovali opatrne a vyhli sa neprimeranej reakcii.
Cieľom má byť oslabenie podpory Ukrajiny
Ukrajinská HUR tvrdí, že pripravované operácie majú širší strategický cieľ. Nemajú byť zamerané iba na poškodenie konkrétnych objektov, ale predovšetkým na oslabenie európskej podpory Ukrajine a obranných schopností NATO.
Takéto operácie patria do kategórie hybridných hrozieb. Na rozdiel od otvoreného vojenského útoku môžu zahŕňať sabotáž, kybernetické útoky, špionáž, dezinformačné kampane či zasahovanie do kritickej infraštruktúry.
Práve ich kombinácia komplikuje jednoznačné určenie pôvodcu aj spôsob reakcie.
Rusko je obviňované z podobných aktivít naprieč Európou
Niektoré európske bezpečnostné služby už verejne spojili konkrétne prípady s ruskými spravodajskými štruktúrami. V iných prípadoch však vyšetrovania ešte pokračujú alebo úrady pôvodcu verejne neurčili.
Aj na Slovensku bezpečnostné zložky v posledných mesiacoch riešili prípad plánovaného útoku na závod vyrábajúci drony. Polícia podľa dostupných informácií prekazila pripravovaný útok na fabriku pri Prešove, pričom slovenské úrady zatiaľ verejne nepotvrdili konkrétneho objednávateľa.
Dôležité je preto rozlišovať medzi prípadmi, pri ktorých už úrady zverejnili svoje závery, a varovaniami spravodajských služieb týkajúcimi sa možných budúcich operácií.
Európske štáty posilňujú ochranu kritickej infraštruktúry
Rastúce obavy z hybridných útokov vedú európske krajiny k posilňovaniu bezpečnostných opatrení. Pozornosť smeruje najmä na obranný priemysel, energetiku, dopravu, komunikačné siete a ďalšiu kritickú infraštruktúru.
Dánsko napríklad už skôr varovalo pred aktivitami ruských spravodajských služieb namierenými proti tamojšiemu obrannému priemyslu. Potenciálnymi cieľmi majú byť najmä firmy zapojené do vojenskej pomoci Ukrajine. Dánske bezpečnostné služby zároveň upozornili na riziko sabotážnych útokov proti obranným firmám.
Varovanie prichádza v citlivom období
Najnovšie vyjadrenie ukrajinskej rozviedky tak zapadá do širšieho obrazu zvýšeného záujmu európskych bezpečnostných služieb o ruské hybridné aktivity.
HUR tvrdí, že pripravované operácie môžu zasiahnuť viacero členských krajín EÚ a NATO. Zatiaľ však ide o varovanie spravodajskej služby a nie o potvrdenie, že konkrétne nové sabotážne útoky už boli vykonané.
Ďalší vývoj ukáže, či európske bezpečnostné služby zverejnia konkrétne prípady alebo dôkazy, ktoré by tieto varovania podporili.
ČÍTAJTE AJ
Rusko testuje hranice NATO. Aliancia musí reagovať opatrne, tvrdí britský maršal
