Slovenská zahraničná politika sa podľa komentátora Petra Weissa dostáva do čoraz výraznejšieho rozporu medzi tým, ako ju vláda prezentuje doma, a tým, čo v mene Slovenska podpisujú jej predstavitelia. Weiss poukazuje najmä na vzťah k Rusku, Ukrajine, NATO a Európskej únii.
Robert Fico dlhodobo označuje svoju zahraničnú politiku za suverénnu a orientovanú na „všetky štyri svetové strany“. Podľa Petra Weissa však konkrétne rozhodnutia vlády ukazujú komplikovanejší obraz.
Rozdiel medzi Ficovou rétorikou a krokmi vlády
Jedným z hlavných príkladov je podľa Weissa spoločné vyhlásenie Slovenska a Nemecka. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa v ňom podľa komentára prihlásil k zvyšovaniu tlaku na Rusko, podpore Ukrajiny a rešpektovaniu jej územnej celistvosti v medzinárodne uznaných hraniciach.
Dokument zároveň hovorí o posilňovaní euroatlantickej bezpečnosti, spolupráci s NATO a plnení päťpercentného obranného cieľa.
Weiss tento krok porovnáva s domácou politickou komunikáciou premiéra, ktorá je voči ďalšej podpore Ukrajiny a niektorým postojom EÚ či NATO podstatne kritickejšia.
Podobný rozdiel možno podľa komentára vidieť aj pri otázke mieru. Slovenská diplomacia sa v New Yorku pripojila k spoločnej výzve 51 štátov a Európskej únie adresovanej Rusku, aby pristúpilo k úplnému a bezpodmienečnému prímeriu a začalo mierové rokovania.
Pellegriniho postoj sa od premiérovej rétoriky tiež líši
Weiss upozorňuje aj na verejné vystupovanie prezidenta Petra Pellegriniho. Ten na Krymskej platforme deklaroval, že Slovensko neuzná ruskú anexiu Krymu a zdôraznil potrebu rešpektovania územnej celistvosti Ukrajiny.
Prezident zároveň vo Valnom zhromaždení OSN odmietol riešenie politických problémov prostredníctvom sily a násilnej zmeny hraníc.
Tieto postoje podľa komentátora vytvárajú ďalší rozdiel medzi jednotlivými predstaviteľmi slovenskej zahraničnej politiky a domácou rétorikou premiéra.
Slovenský zbrojársky priemysel vytvára ďalší paradox
Ďalšou témou je slovenský obranný priemysel. Ficova vláda odmieta darovanie zbraní zo štátnych zásob Ukrajine, zároveň však pokračuje komerčný export výrobkov obranného priemyslu.
Podľa údajov citovaných Weissom dosiahol slovenský vývoz zbraní a munície v roku 2025 približne 2,4 miliardy eur. Takéto obchody zároveň podliehajú štátnemu licenčnému režimu.
Komentátor preto upozorňuje na rozdiel medzi politickým heslom o neposkytovaní zbraní Ukrajine a realitou fungujúceho slovenského obranného priemyslu, ktorý môže na ukrajinskom dopyte ekonomicky profitovať.
Podobné rozpory v slovenskej bezpečnostnej politike sa objavili aj pri diskusii o NATO a článku 5. Premiér v septembri spochybňoval predstavu automatického vojenského zapojenia Slovenska do konfliktu medzi NATO a Ruskom, zároveň však potvrdil, že Slovensko zostáva členom Aliancie.
Viac o tejto téme si môžete prečítať aj v článku Fico spochybnil automatickú vojenskú reakciu NATO. Pripomenul Mníchov 1938.
V4 už nie je v bezpečnostných otázkach jednotná
Weiss sa vo svojom komentári venuje aj Vyšehradskej štvorke. Podľa jeho pohľadu sa slovenská pozícia v bezpečnostných otázkach čoraz viac odlišuje od postojov Česka a Poľska.
Český premiér Andrej Babiš podľa komentára deklaroval pripravenosť reagovať na prípadný útok na člena NATO. Poľsko zároveň zdôrazňuje, že mier na Ukrajine nemôže byť založený na podmienkach diktovaných agresorom.
Odlišný vývoj pritom podľa Weissa nastáva aj v Maďarsku, kde nová politická reprezentácia kladie väčší dôraz na EÚ a NATO.
Fico pritom ešte v júni hovoril o oživovaní V4 a označil spoluprácu štyroch krajín za dôležitú pre Slovensko.
Súboj o voliča môže meniť zahraničnopolitickú rétoriku
Významnú úlohu podľa komentátora zohráva aj domáca politická súťaž. Weiss upozorňuje na rastúcu konkurenciu medzi Smerom a Republikou o časť voličov, ktorí odmietajú ďalšiu podporu Ukrajiny a sú kritickí voči EÚ.
Práve Republika môže podľa jeho názoru Ficovi vytvárať tlak z pravicovo-nacionalistickej a euroskeptickej strany politického spektra. Jej predstavitelia môžu poukazovať na rozdiel medzi tým, čo premiér hovorí svojim voličom, a tým, čo následne podpisujú členovia jeho vlády.
Politická situácia je pritom dynamická a aktuálne prieskumy nemožno chápať ako predpoveď výsledku budúcich volieb. Septembrové merania však ukazovali výraznú konkurenciu medzi Smerom a Republikou o časť podobne orientovaného elektorátu.
Podobné informácie o vývoji politickej scény nájdete aj v článku Uhrík sa dostal medzi najdôveryhodnejších lídrov. Fica predbehla trojica z opozície.
„Štyri svetové strany“ narážajú na praktickú politiku
Ficova vláda tak podľa Weissa čelí situácii, keď sa jej deklarovaná zahraničná politika na všetky štyri svetové strany dostáva do konfliktu s konkrétnymi záväzkami a rozhodnutiami Slovenska.
Krajina zostáva členom EÚ a NATO, pričom jej predstavitelia sa zároveň podieľajú na spoločných rozhodnutiach týkajúcich sa bezpečnosti, sankcií či podpory Ukrajiny. Súčasne premiér doma používa výrazne odlišnú politickú rétoriku a zdôrazňuje potrebu vyhnúť sa zatiahnutiu Slovenska do vojenského konfliktu.
Nejde teda iba o rozdielne názory jednotlivých politikov. Podstatnou otázkou je, do akej miery sa dá politika orientovaná na viacero svetových strán dlhodobo zosúladiť s členstvom Slovenska v európskych a transatlantických štruktúrach a s konkrétnymi rozhodnutiami slovenskej vlády.
Peter Weiss tento rozdiel interpretuje kriticky a tvrdí, že čoraz viac dokumentov a rozhodnutí podľa neho odhaľuje rozdiel medzi domácou politickou rétorikou a zahraničnopolitickou praxou.
ČÍTAJTE AJ
PS kritizuje Fica za výroky o NATO. Korčok hovorí o oslabení Slovenska
