Premiér Robert Fico odmieta predstavu, že by článok 5 Severoatlantickej zmluvy automaticky znamenal okamžité vojenské zapojenie všetkých členských štátov NATO. Zdôraznil, že jednotliví spojenci sami rozhodujú, akú formu pomoci napadnutej krajine poskytnú, a varoval pred priamou konfrontáciou NATO s Ruskom.
Predseda vlády zároveň použil historickú paralelu s Mníchovskou dohodou z roku 1938 a vyhlásil, že Slovensko nechce zatiahnuť do vojenského konfliktu medzi Alianciou a Ruskom.
Fico: Článok 5 neznamená automatické vyslanie armády
Článok 5 Severoatlantickej zmluvy stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom NATO sa považuje za útok proti všetkým.
Každý členský štát má následne napadnutej krajine pomôcť takými krokmi, ktoré považuje za potrebné. Môže ísť aj o použitie ozbrojenej sily, samotná forma reakcie však nie je pre všetkých spojencov vopred identicky určená.
Práve na túto časť mechanizmu poukazuje Robert Fico.
Premiér tvrdí, že verejná diskusia často vytvára dojem, že aktivácia článku 5 automaticky znamená okamžitý vstup všetkých členských štátov do vojny.
Premiér sa odvolal na Mníchov 1938
Fico pri argumentácii pripomenul udalosti z roku 1938, keď Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko podpísali Mníchovskú dohodu.
Československo muselo následne odstúpiť Nemecku pohraničné územia bez toho, aby bolo priamo účastníkom rokovaní.
Premiér túto historickú skúsenosť použil ako argument, prečo podľa neho nemožno bezpečnosť krajiny stavať iba na očakávaniach od spojencov.
Fico vyhlásil, že ako predseda vlády nechce vojenský konflikt medzi NATO a Ruskom a bude presadzovať politiku, ktorá podľa neho zabráni zatiahnutiu Slovenska do priamej vojny.
Vojnu na Ukrajine nechce označovať za vojnu Slovenska
Premiér zopakoval dlhodobú pozíciu svojej vlády, podľa ktorej vojna na Ukrajine nie je vojnou Slovenskej republiky.
Kabinet odmieta poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine zo štátnych zásob formou darov a presadzuje začatie mierových rokovaní.
Fico zároveň tvrdí, že stratégia vojensky poraziť Rusko prostredníctvom ukrajinskej armády nepriniesla očakávaný výsledok.
Ide o politické hodnotenie predsedu vlády.
PS a SaS kritizujú Ficov prístup
Opozičné Progresívne Slovensko a SaS premiérove postoje k bezpečnostnej politike a záväzkom v NATO dlhodobo kritizujú.
Opozícia zdôrazňuje princíp kolektívnej obrany a upozorňuje, že dôveryhodnosť článku 5 stojí práve na presvedčení potenciálneho útočníka, že napadnutá členská krajina nezostane sama.
Fico naopak tvrdí, že Slovensko musí pri rozhodovaní o vlastnom vojenskom zapojení postupovať zdržanlivo a posudzovať konkrétne okolnosti.
NATO považuje kolektívnu obranu za základ Aliancie
Článok 5 je jedným zo základných pilierov Severoatlantickej aliancie.
Jeho podstatou je záväzok, že ozbrojený útok na jedného člena bude považovaný za útok na všetkých.
Neurčuje však, že všetky štáty musia reagovať presne rovnakým vojenským spôsobom. Každý spojenec má prijať také opatrenia, ktoré považuje za potrebné na obnovenie a udržanie bezpečnosti severoatlantického priestoru.
Článok 5 bol v histórii NATO aktivovaný jedinýkrát – po teroristických útokoch na Spojené štáty z 11. septembra 2001.
Fico spojil bezpečnosť aj s ekonomikou
Premiér vo svojom vyhlásení otvoril aj tému cien elektriny, plynu a pohonných látok.
Tvrdí, že vysoké ceny energií poškodzujú slovenské domácnosti aj exportne orientovaný priemysel a požaduje riešenie na európskej úrovni.
Za jednu z priorít vlády označil obnovenie výroby hliníka v Žiari nad Hronom, prípravu nového jadrového zdroja, investície do zásobovania vodou a modernizáciu nemocníc.
Podľa Fica by zvyšovanie vojenských výdavkov nemalo ísť na úkor sociálnej úrovne obyvateľov.
ČÍTAJTE AJ
NATO prekazilo ruskú operáciu v Arktíde. Cieľom mali byť podmorské káble
Spor medzi vládou a opozíciou sa tak netýka samotnej existencie článku 5, ale najmä jeho politickej interpretácie a toho, ako by malo Slovensko postupovať v prípade vážnej bezpečnostnej krízy.
Severoatlantická zmluva Slovensko zaväzuje pomôcť napadnutému spojencovi. Konkrétny charakter tejto pomoci však môže mať rôzne podoby vrátane vojenských opatrení podľa okolností konkrétneho útoku.
