Bezpečnostná situácia na východnom krídle NATO vyvolala ďalší spor medzi vládou a opozíciou. Minister obrany Robert Kaliňák upozorňuje, že pri každom dronovom incidente treba najskôr zistiť, či išlo o úmyselný útok alebo o stroj, ktorý sa odchýlil od svojej trasy. Progresívne Slovensko naopak tvrdí, že hlavnou príčinou súčasného napätia je ruská vojenská agresia proti Ukrajine.
Napriek rozdielnym pohľadom parlament podporil vyslanie slovenských vojakov na posilnenie ochrany východného krídla NATO.
Kaliňák: Rozhodujúci je cieľ dronu
Minister obrany upozornil, že pri narušení vzdušného priestoru nemožno automaticky hovoriť o úmyselnom útoku.
Podľa Kaliňáka môže počas vojenského konfliktu zablúdiť ruský aj ukrajinský dron a pri každom incidente je potrebné vyhodnotiť jeho trasu, pôvod a predpokladaný cieľ.
Za hlavný zdroj bezpečnostného rizika pre Slovensko preto označuje samotnú pokračujúcu vojnu.
Minister zároveň pripomenul, že k opatrnému hodnoteniu podobných incidentov vyzýva aj NATO.
PS označuje za pôvodcu hrozby Rusko
S Kaliňákovým pohľadom nesúhlasí opozičné Progresívne Slovensko.
Poslanec Tomáš Valášek argumentuje, že bez ruskej invázie na Ukrajinu by k súčasnému množstvu vojenských dronov a rakiet v regióne nedochádzalo.
Pripomenul tiež strategické dokumenty NATO, ktoré Rusko označujú za najvýznamnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť členských krajín Aliancie.
Podľa Valáška preto nemožno bezpečnostné incidenty oddeľovať od širšieho kontextu vojny na Ukrajine.
Incidenty s dronmi zvyšujú napätie v regióne
Otázka ochrany vzdušného priestoru sa v posledných mesiacoch dostáva do popredia v niekoľkých európskych krajinách.
Poľsko, pobaltské štáty aj ďalší členovia NATO posilňujú protivzdušnú a protidronovú obranu.
Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že pri bezpilotných lietadlách nemusí byť bezprostredne po incidente zrejmé, či išlo o úmyselné narušenie vzdušného priestoru, technickú poruchu alebo odchýlenie od pôvodnej trasy.
Slovensko vyšle do Pobaltia do 101 vojakov
Napriek politickému sporu sa v Národnej rade vytvorila výrazná väčšina za zapojenie Slovenska do posilnenia východného krídla NATO.
Parlament vo štvrtok 17. septembra schválil vyslanie najviac 101 príslušníkov Ozbrojených síl SR.
Slovenskí vojaci sa majú zapojiť do aliančnej aktivity Východná stráž, známej ako Eastern Sentry.
Za návrh hlasovalo 129 zo 140 prítomných poslancov. Desať poslancov sa zdržalo a proti hlasoval predseda SNS Andrej Danko.
Východná stráž reaguje na narušenia vzdušného priestoru
Aktivita Eastern Sentry bola spustená s cieľom posilniť ochranu východnej časti Aliancie po sérii bezpečnostných incidentov a narušení vzdušného priestoru.
Jej súčasťou je zvýšená prítomnosť spojeneckých jednotiek, lietadiel a systémov protivzdušnej obrany.
Slovensko sa tak pridá ku krajinám, ktoré na východnom krídle posilňujú obranu pred dronmi, raketami a ďalšími vzdušnými hrozbami.
Spor je najmä o pomenovanie pôvodcu hrozby
Kaliňák a opozícia sa tak nezhodujú predovšetkým v politickom hodnotení príčin súčasnej bezpečnostnej situácie.
Minister obrany kladie dôraz na potrebu vyšetrovať každý incident samostatne a nerozhodovať o jeho pôvode skôr, než budú známe dôkazy.
PS naopak zdôrazňuje, že širším zdrojom destabilizácie regiónu je vojna, ktorú Rusko začalo proti Ukrajine.
ČÍTAJTE AJ
Rusko nasadzuje tryskové drony Geran-5. Ukrajinská obrana čelí novej hrozbe
Politický spor tak nemení praktický krok, na ktorom sa väčšina parlamentu zhodla – Slovensko posilní svoju účasť na ochrane východného krídla NATO.
Ďalší vývoj bude závisieť aj od počtu a charakteru ďalších incidentov s dronmi či raketami v blízkosti hraníc členských krajín Aliancie.
