Francúzsko zavádza nočné zákazy vychádzania. Po protestoch zadržali takmer 2 400 ľudí
Francúzska vláda reaguje na rozsiahle násilnosti počas víkendových protestov a žiada zavedenie nočných zákazov vychádzania vo vybraných mestách. Premiér Sébastien Lecornu nariadil príslušným prefektúram, aby pripravili časovo aj miestne obmedzené opatrenia. Vláda chce obnoviť poriadok po nepokojoch, ktoré sprevádzali rabovanie obchodov, ničenie verejného majetku a strety s políciou.
Francúzske úrady v súvislosti so sobotňajšími udalosťami evidujú takmer 2 400 zadržaných ľudí a stovky poškodených prevádzok. Násilie vyvolalo aj otázky o pripravenosti bezpečnostných zložiek.
Zákaz vychádzania má platiť len vo vybraných oblastiach
Premiér Sébastien Lecornu oznámil zámer zaviesť zákaz vychádzania po mimoriadnom zasadnutí vlády v pondelok 19. októbra 2026. Prefektúry majú opatrenia pripraviť podľa miestnej situácie tak, aby sa vzťahovali len na konkrétne zasiahnuté oblasti.
Vláda zatiaľ neoznámila jednotný zákaz pre celé Francúzsko. Lecornu zdôraznil, že v tejto fáze považuje za vhodnejšie lokálne a čiastočné obmedzenia. Nevylúčil však ani možnosť vyhlásenia výnimočného stavu, ak by si to ďalší vývoj vyžadoval.
Cieľom opatrení je obmedziť ďalšie násilnosti, ochrániť obyvateľov a zabrániť opakovaniu útokov na obchody, verejné budovy či príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Protesty prerástli do rabovania a ničenia majetku
V sobotu 17. októbra sa vo francúzskych mestách konali rozsiahle demonštrácie. Ľudia protestovali najmä proti rastúcim životným nákladom, zhoršujúcej sa dostupnosti verejných služieb, podmienkam v školstve a plánovaným rozpočtovým škrtom.
Veľká časť demonštrácií prebehla pokojne, no na viacerých miestach sa situácia zmenila na násilnosti. V Paríži vandali poškodili obchody a ďalšie prevádzky, v Marseille a Lille sa protestujúci dostali do budov radníc. V Lyone a Limoges došlo k vážnym incidentom vrátane požiarov.
Podľa údajov francúzskych úradov zadržali počas sobotňajších udalostí 2 397 ľudí. Zranenia utrpelo takmer tisíc policajtov a žandárov, pričom sedem z nich bolo zranených vážne.
Vláda čelí kritike za postup polície
Násilnosti vyvolali otázky, či bezpečnostné zložky dokázali rozsah protestov a následné výtržnosti dostatočne predvídať. Primátori Paríža, Marseille a Lyonu upozornili na nedostatočnú ochranu niektorých častí miest a požadujú vysvetlenie postupu štátnych orgánov.
Minister vnútra Laurent Nuñez ponúkol svoju rezignáciu, prezident Emmanuel Macron ju však neprijal. Namiesto toho požiadal ministra, aby sa zameral na obnovenie poriadku a objasnenie nedostatkov pri vyhodnocovaní bezpečnostných rizík.
Premiér Lecornu pripísal časť násilností radikálnym ľavicovým skupinám. Ide o hodnotenie vlády; protesty však zahŕňali rôzne skupiny a dôvody nespokojnosti. Samotná účasť na demonštrácii neznamená, že sa človek podieľal na násilí alebo poškodzovaní majetku.
Nepokoje súvisia s dlhodobejšou nespokojnosťou
Protesty vo Francúzsku sa rozvíjali už niekoľko týždňov. Pôvodné študentské demonštrácie proti podmienkam v školstve sa postupne rozšírili o širšiu nespokojnosť s rastúcimi nákladmi na život, stavom verejných služieb a pripravovanými úspornými opatreniami.
Do protestov sa zapojili aj odborové organizácie a ďalšie skupiny obyvateľstva. Rozsah sobotňajších násilností však vyvolal spory o to, ako oddeliť pokojné vyjadrovanie nespokojnosti od útokov a rabovania.
Francúzske úrady teraz musia riešiť nielen obnovu poškodených častí miest, ale aj bezpečnostné opatrenia pred ďalšími plánovanými zhromaždeniami. Odborové zväzy už avizovali ďalšie protestné akcie a štrajky.
ČÍTAJTE AJ
- Opozícia hľadá spoločný postup pred voľbami. Rozhodnúť môže aj spolupráca strán
- USA rozšírili obvinenia voči Madurovi, vinia ho aj z mučenia politických odporcov