SKOPJE – Slovensko odmieta, aby Ukrajina, Moldavsko alebo Gruzínsko vstúpili do Európskej únie skôr než krajiny západného Balkánu, ktoré na členstvo čakajú dlhé roky. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár vo štvrtok 29. októbra 2026 v Severnom Macedónsku kritizoval podľa neho nerovnaký prístup Bruselu ku kandidátskym štátom. Upozornil, že ďalšie odkladanie rozšírenia EÚ môže viesť k rastúcej frustrácii balkánskych krajín a oslabeniu európskeho vplyvu v regióne.
Slovenský minister predstavil svoj postoj počas oficiálnej návštevy Skopje, kde rokoval so severomacedónskym ministrom zahraničných vecí Timčom Mucunským.
Podľa Blanára musí byť rozširovanie Európskej únie spravodlivé a založené na jasných pravidlách.
Jeho vyjadrenie však neznamená, že Slovensko úplne odmieta členstvo Ukrajiny v EÚ. Spor sa týka predovšetkým poradia a tempa prijímania nových členských štátov.
Blanár kritizoval Brusel: Kandidáti nesmú mať rozdielne podmienky
Minister zahraničných vecí upozornil, že niektoré štáty západného Balkánu sa usilujú o členstvo v Európskej únii už viac než dve desaťročia.
Napriek tomu ich prístupové rokovania často stagnujú.
Slovensko podľa Blanára nesúhlasí s tým, aby ich predbehli krajiny, ktoré získali kandidátsky štatút výrazne neskôr.
Menoval predovšetkým Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko.
Blanár zároveň ocenil, že Európska komisia začína západnému Balkánu venovať intenzívnejšiu pozornosť.
Pripomenul návštevy predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a eurokomisárky pre rozširovanie Marty Kosovej.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie však nestačia iba politické vyhlásenia. Krajiny potrebujú vidieť konkrétne výsledky.
Severné Macedónsko čaká na členstvo už od roku 2005
Práve hostiteľská krajina patrí medzi najvýraznejšie príklady zdĺhavého prístupového procesu.
Severné Macedónsko získalo štatút kandidátskej krajiny Európskej únie v decembri 2005.
Odvtedy prešlo viacerými reformami a politickými kompromismi.
Jedným z najvýznamnejších bolo vyriešenie dlhoročného sporu s Gréckom o názov krajiny.
Napriek tomu sa jeho cesta do EÚ opakovane komplikovala.
V posledných rokoch ju ovplyvňujú aj spory s Bulharskom, predovšetkým otázky súvisiace s históriou, identitou a ústavným postavením bulharskej menšiny.
Blanár preto vyzdvihol reformné úsilie severomacedónskej vlády.
Podľa neho je potrebné vytvoriť podmienky, aby sa výsledky týchto reforiem prejavili aj v napredovaní prístupových rokovaní.
O podpore Slovenska pre túto krajinu informovalo Aktualizovane.sk aj v článku Pellegrini prijal prezidentku Severného Macedónska, rokovali o rozširovaní EÚ aj energetickej bezpečnosti.
Prečo chce Ukrajina vstúpiť do EÚ čo najskôr?
Ukrajina požiadala o členstvo krátko po začiatku rozsiahlej ruskej invázie vo februári 2022.
Európska únia jej v júni toho istého roku priznala kandidátsky štatút.
Prístupové rokovania sa následne začali v roku 2024 a odvtedy sa postupne posúvajú.
Pre Kyjev predstavuje členstvo významnú politickú a hospodársku prioritu.
Ukrajinské vedenie ho vníma ako potvrdenie európskeho smerovania krajiny a dôležitý prvok jej budúcej stability.
Vstup do EÚ by Ukrajine umožnil plnohodnotnú účasť na jednotnom trhu a európskych rozhodovacích mechanizmoch.
Zároveň by však znamenal rozsiahle zmeny v jej legislatíve, verejnej správe, hospodárstve a systéme ochrany právneho štátu.
Členstvo preto nemožno dosiahnuť iba na základe politického rozhodnutia podporiť napadnutú krajinu.
Ukrajina už v prístupových rokovaniach pokročila
V posledných mesiacoch došlo k ďalšiemu posunu v rokovaniach medzi Kyjevom a Bruselom.
Dôležitým momentom bolo odstránenie časti maďarských výhrad súvisiacich s právami národnostných menšín.
Maďarsko predtým blokovalo otvorenie ďalších rokovacích oblastí.
Následná dohoda vytvorila priestor na pokračovanie integračného procesu.
O tomto vývoji sme informovali v článku Maďarské veto padlo: Ukrajina sa výrazne posúva na ceste do Európskej únie.
Ani otvorenie ďalších oblastí však automaticky neznamená, že Ukrajina čoskoro vstúpi do EÚ.
Krajina musí dokončiť reformy a získať potrebný súhlas členských štátov.
Rozhoduje počet rokov čakania alebo pripravenosť krajiny?
Práve tu vzniká zásadný rozdiel medzi Blanárovým argumentom a princípmi európskeho rozširovania.
Minister zdôrazňuje, že západný Balkán by nemal byť odsunutý na druhú koľaj po dlhých rokoch čakania.
Európska únia však pri prijímaní nových členov posudzuje predovšetkým splnenie stanovených podmienok.
Medzi základné požiadavky patria:
- Demokracia a právny štát: fungujúce inštitúcie, nezávislé súdnictvo a ochrana základných práv.
- Ekonomická pripravenosť: schopnosť fungovať na európskom jednotnom trhu.
- Prijatie európskeho práva: zosúladenie národnej legislatívy s pravidlami EÚ.
- Administratívne kapacity: schopnosť vykonávať prijaté európske predpisy.
- Súhlas členských štátov: politická a právna podmienka konečného prijatia.
Samotná dĺžka kandidátskeho procesu preto automaticky nezaručuje prednostné členstvo.
Krajina, ktorá začne rokovania neskôr, môže v určitých oblastiach postupovať rýchlejšie než štát, ktorého reformy stagnujú.
Rozdielne tempo však nemusí samo osebe dokazovať nespravodlivé zaobchádzanie.
Slovensko navrhuje zmenu postupov pri rozširovaní EÚ
Blanár počas návštevy predstavil aj návrhy na urýchlenie prístupových rokovaní.
Podľa ministra sa niektoré administratívne a rozhodovacie kroky zbytočne opakujú alebo predlžujú.
Slovensko preto navrhuje spájať vybrané postupy, pri ktorých je potrebné jednomyseľné rozhodnutie členských štátov.
Cieľom má byť obmedzenie opakovaných politických blokád.
Minister zdôraznil, že takéto úpravy by nemali porušovať pravidlá rozširovania zakotvené v európskych zmluvách.
Návrhy podľa jeho vyjadrenia Bratislava predstavila aj eurokomisárke Marte Kosovej a ďalším európskym partnerom.
Zatiaľ však nejde o schválenú reformu prístupového procesu.
Bilaterálne spory môžu blokovať celú krajinu
Jednou z najväčších prekážok pri rozširovaní Európskej únie sú konflikty medzi kandidátskymi a členskými štátmi.
Príkladom je práve Severné Macedónsko.
Krajina musela v minulosti vyriešiť spor o názov s Gréckom.
Následne sa objavili ďalšie problémy vo vzťahoch s Bulharskom.
Blanár upozornil, že podobné otázky by sa podľa neho mohli efektívnejšie riešiť spoločnými rokovaniami v Bruseli.
Tým by sa znížilo riziko, že jeden spor dlhodobo zastaví celý integračný proces.
Zástancovia zachovania jednomyseľnosti však upozorňujú, že členské štáty musia mať možnosť chrániť svoje oprávnené záujmy.
Otázka reformy rozhodovania preto zostáva politicky citlivá.
Čierna Hora a Albánsko patria medzi pokročilých kandidátov
Na západnom Balkáne sa jednotlivé krajiny nachádzajú v odlišných fázach prístupového procesu.
Čierna Hora patrí medzi najpokročilejších kandidátov a už dlhší čas rokuje s EÚ o jednotlivých oblastiach európskeho práva.
Albánsko zaznamenalo v poslednom období posun pri otváraní rokovacích oblastí.
Severné Macedónsko napriek dlhému kandidátskemu statusu čelí prekážkam súvisiacim s dvojstrannými spormi.
Srbsko pokračuje v prístupovom procese, no jeho napredovanie ovplyvňujú reformy a ďalšie politické otázky vrátane vzťahov s Kosovom.
Bosna a Hercegovina musí pokračovať v rozsiahlych reformách štátnych inštitúcií.
Kosovo sa tiež usiluje o priblíženie k EÚ, no jeho medzinárodné postavenie komplikuje skutočnosť, že ho neuznávajú všetky členské krajiny.
Nie je preto možné hovoriť o západnom Balkáne ako o skupine štátov s rovnakou mierou pripravenosti.
Hrozí, že Európa stratí západný Balkán?
Blanár počas vystúpenia upozornil aj na širšie geopolitické dôsledky odkladania členstva.
Podľa ministra môže dlhodobá neistota zvyšovať frustráciu obyvateľov a politických predstaviteľov kandidátskych krajín.
Ak región nezíska dôveryhodnú perspektívu členstva, môže podľa neho slabnúť dôvera v európske inštitúcie.
Takýto vývoj by zároveň mohol vytvárať väčší priestor pre hospodársky a politický vplyv ďalších mocností.
Na západnom Balkáne sa dlhodobo angažujú Rusko, Čína aj Turecko.
Ich záujmy však nie sú totožné a jednotlivé balkánske krajiny majú rozdielne zahraničnopolitické smerovanie.
Blanárovo varovanie pred stratou regiónu je politickým hodnotením možných rizík, nie potvrdenou predpoveďou budúceho vývoja.
Slovenská vláda vstup Ukrajiny úplne neodmieta
Dôležité je pripomenúť, že slovenská vláda už v minulosti podporila európsku perspektívu Ukrajiny.
Premiér Robert Fico opakovane vyhlásil, že Ukrajina má právo uchádzať sa o členstvo, pokiaľ splní všetky stanovené podmienky.
O tomto postoji informovalo Aktualizovane.sk v článku Fico v podpore vstupu Ukrajiny do EÚ nevidí nič zlé, Danka žiada o rešpektovanie iného názoru.
Najnovšie Blanárove vyjadrenia preto predstavujú najmä požiadavku na poradie a spravodlivé posudzovanie kandidátov.
Zároveň však ide o politický postoj, ktorý môže byť predmetom rokovaní s ostatnými členmi Únie.
Slovensko nemôže samo určiť harmonogram prijímania všetkých budúcich členov.
Kto nakoniec vstúpi do EÚ ako prvý?
O poradí nových členských štátov zatiaľ nie je definitívne rozhodnuté.
Rozhodujúca bude pripravenosť jednotlivých krajín, splnenie európskych podmienok a politická zhoda existujúcich členov.
Západný Balkán má výhodu dlhoročných skúseností s prístupovým procesom.
Ukrajina a Moldavsko však získali výraznú politickú podporu po ruskej invázii a postupne pokračujú v reformách.
Nie je preto možné spoľahlivo určiť, ktorá krajina sa stane ďalším členom Európskej únie.
Blanár žiada, aby Brusel nezabudol na balkánske krajiny, ktoré čakajú na členstvo už celé desaťročia. Únia tak stojí pred otázkou, ako zladiť podporu Ukrajiny s dôveryhodnou perspektívou členstva pre západný Balkán bez znižovania nárokov na jednotlivých kandidátov.
Zdroj: Pravda, TASR, vyjadrenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Európska komisia.
ČÍTAJTE AJ
EÚ sa pripravuje na väčšie rozšírenie. Meniť chce aj pravidlá hlasovania