Spor o 63 miliónov eur: Progresívne Slovensko obviňuje Tarabu z chýb v národných parkoch. Exminister vinu odmieta!
BRATISLAVA – Slovensku hrozí, že príde o takmer 63 miliónov eur z plánu obnovy. Európska komisia totiž spochybnila splnenie dvoch podmienok týkajúcich sa národných parkov a veternej energie. Opozičné Progresívne Slovensko tvrdí, že za problémy nesie zodpovednosť bývalý minister životného prostredia Tomáš Taraba. Ten obvinenia odmieta a poukazuje na rozhodnutia predchádzajúcej vlády. Kto mal zabezpečiť splnenie európskych záväzkov a čo bude s miliónmi eur?
Progresívne Slovensko ukazuje na Tarabu
Opozičná poslankyňa Národnej rady SR Tamara Stohlová z Progresívneho Slovenska v pondelok 16. novembra 2026 ostro kritizovala bývalého ministra životného prostredia Tomáša Tarabu.
Podľa nej práve počas jeho pôsobenia na ministerstve vznikli podmienky, ktoré Slovensko nedokázalo dostatočne splniť.
Európska komisia totiž pri ôsmej žiadosti o platbu z plánu obnovy upozornila na nedostatky v zonácii národných parkov a pri príprave pilotnej oblasti pre veternú energiu.
Stohlová tvrdí, že Taraba mal zabezpečiť, aby všetky zonácie národných parkov zodpovedali požiadavkám, ktoré Slovensko prijalo v rámci revízie plánu obnovy.
Podľa opozičnej poslankyne sa tieto kritériá týkali najmä ochrany starých lesov a biotopov hlucháňa hôrneho.
PS upozorňuje, že prípadné definitívne krátenie európskych peňazí by bolo vážnou stratou pre Slovensko.
Kde vznikol problém? Rozhodujúce sú staré lesy a hlucháň
Zonácia národných parkov patrí medzi dôležité opatrenia slovenskej ochrany prírody.
Určuje, ktoré časti chránených území majú podliehať najprísnejšiemu režimu ochrany a kde sú možné určité hospodárske alebo turistické aktivity.
Európska komisia pri ôsmej žiadosti o platbu uznala prijatie zonácií siedmich posudzovaných národných parkov.
Výhrady však zostali pri ochrane niektorých starých lesov a biotopov hlucháňa.
Podľa slovenského úradu pre plán obnovy Komisia konštatovala nedostatky pri ochrane hlucháňa v zonáciách Veľkej Fatry a Muránskej planiny.
Za nedostatočne preukázanú považuje aj ochranu všetkých relevantných starých lesov v najprísnejšom režime.
Znamená to, že Brusel neodmietol všetky výsledky reformy národných parkov.
Problémom sú konkrétne požiadavky, ktorých splnenie zatiaľ nebolo dostatočne preukázané.
Stohlová: Podmienky pribudli za Tarabovho vedenia
Podstatou politického sporu je otázka, kto nesie zodpovednosť za súlad zonácií s podmienkami plánu obnovy.
Tomáš Taraba poukazuje na to, že zonácie Veľkej Fatry a Muránskej planiny schválila predchádzajúca vláda.
Tamara Stohlová však argumentuje, že nové kritériá ochrany starých lesov a hlucháňa boli do plánu obnovy zapracované až počas Tarabovho vedenia ministerstva.
Podľa poslankyne preto nebolo rozhodujúce iba to, kto pôvodné zonácie pripravil.
Za dôležité považuje aj to, kto mal zabezpečiť ich prípadnú úpravu po prijatí nových záväzkov.
Stohlová tvrdí, že ministerstvo malo možnosť už schválené zonácie znovu otvoriť a zosúladiť ich s aktuálnymi požiadavkami.
Podľa nej sa tak nestalo v dostatočnom rozsahu.
Ide o stanovisko opozičnej političky. Samotné hodnotenie Európskej komisie neurčuje osobnú politickú zodpovednosť konkrétneho ministra.
Taraba odmieta obvinenia a hovorí o predchádzajúcej vláde
Bývalý minister životného prostredia Tomáš Taraba sa voči kritike ohradil.
Vo svojom vyjadrení na sociálnej sieti zdôraznil, že problematické zonácie Veľkej Fatry a Muránskej planiny pochádzajú z obdobia predchádzajúcej vlády.
Podľa Tarabu sa počas jeho pôsobenia podarilo zabezpečiť také výsledky zonácií, aby Slovensko neprišlo o podstatne vyššie sumy z plánu obnovy.
Tvrdí, že pri ochrane prírody sa podarilo odvrátiť riziko straty stoviek miliónov eur.
Taraba zároveň odmieta zodpovednosť za výhrady týkajúce sa pilotnej oblasti pre veternú energiu.
Argumentuje tým, že technické posúdenie kapacity navrhnutého územia súvisí aj s činnosťou spoločnosti, ktorá patrí do pôsobnosti rezortu hospodárstva, nie ministerstva životného prostredia.
Tento spor tak zahŕňa nielen otázku ochrany prírody, ale aj rozdelenie kompetencií medzi jednotlivými štátnymi inštitúciami.
Demokrati nesúhlasia s Tarabovým vysvetlením
Do diskusie vstúpil aj bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča zo strany Demokrati.
Ten odmieta argument, že za súčasné výhrady Európskej komisie môže predchádzajúca vláda.
Podľa Kiču sa požiadavky na prísnu ochranu starých lesov a lokalít hlucháňa stali súčasťou záväzkov až pri revízii plánu obnovy v roku 2025.
Tvrdí preto, že súčasná vláda mala zabezpečiť ich splnenie aj pri zonáciách, ktoré boli pripravené v minulosti.
Kiča zároveň upozornil, že metodika na zaraďovanie starých lesov vznikla až v januári 2026.
Aj jeho vyjadrenia sú súčasťou politického sporu o zodpovednosť za prípravu a realizáciu reformy.
V hre nie je iba ochrana prírody. Brusel preveruje aj veternú energiu
Celková sporná suma 62,54 milióna eur sa netýka výlučne národných parkov.
Podľa oficiálnych údajov slovenského úradu pre plán obnovy sa rozdeľuje na dve časti:
| Oblasť | Predbežne pozastavená suma |
|---|---|
| Zonácia národných parkov | 17,41 milióna eur |
| Pilotná zóna pre veternú energiu | 45,13 milióna eur |
| Spolu | 62,54 milióna eur |
Pri veternej energii sa Slovensko zaviazalo pripraviť vhodnú pilotnú oblasť s potenciálnym výkonom najmenej 300 megawattov.
Európska komisia však spochybnila, či navrhnuté územie dokáže súčasne zabezpečiť požadovanú kapacitu aj energetickú využiteľnosť.
Nešlo o povinnosť okamžite postaviť veterné elektrárne.
Podmienkou bolo preukázať, že vybrané územie je na plánovaný rozvoj veternej energie vhodné.
Slovenská strana chce predložiť ďalšie technické podklady a nezávislé odborné posúdenie.
Čo na to Európska komisia?
Európska komisia 16. novembra 2026 oznámila výsledky predbežného hodnotenia ôsmej slovenskej žiadosti o platbu z plánu obnovy.
Z celkového počtu 28 míľnikov a cieľov uznala uspokojivé splnenie 26.
Pri dvoch zostali otvorené výhrady.
Slovenský úrad pre plán obnovy uviedol, že z celkovej hrubej ôsmej splátky vo výške 735,38 milióna eur je zatiaľ predbežne pozastavených 62,54 milióna eur.
Zostávajúca hrubá suma predstavuje 672,84 milióna eur.
Čistá suma poukázaná Slovensku má podľa úradu po zúčtovaní predfinancovania predstavovať približne 548 miliónov eur.
Tieto čísla sú dôležité, pretože sa v správach často zamieňajú hrubé a čisté hodnoty platieb.
Stratilo už Slovensko 63 miliónov eur?
Nie. Podľa stavu k 17. novembru 2026 nie je definitívna strata tejto sumy potvrdená.
Európska komisia predbežne pozastavila časť platby, ale Slovensko má možnosť predložiť ďalšie vysvetlenia a dôkazy.
Lehota na pripomienky je dva mesiace od doručenia príslušného oznámenia.
Slovenské úrady chcú preukázať, že požadované podmienky boli splnené k rozhodnému termínu.
Ak Komisia dodatočné argumenty uzná, môže sa sporná suma uvoľniť.
Ak však potvrdí nesplnenie podmienok, môže dôjsť k definitívnemu zníženiu finančného príspevku.
Preto je presnejšie hovoriť o peniazoch, ktorých vyplatenie je ohrozené, než o peniazoch, ktoré Slovensko už nenávratne stratilo.
Štefan Kišš kritizuje vládu za čerpanie európskych peňazí
Kritiku vlády doplnil aj poslanec Progresívneho Slovenska Štefan Kišš.
Podľa neho Slovensko prichádza o čas, ktorý mohlo využiť na realizáciu verejných investícií.
Kišš tvrdí, že problémy s plnením míľnikov sa počas pôsobenia súčasnej vlády opakujú.
Poukázal aj na to, že zdržanie môže znižovať reálnu hodnotu peňazí v dôsledku inflácie.
Progresívne Slovensko zároveň uvádza príklady projektov, ktoré by bolo možné financovať zo sumy približne 63 miliónov eur.
Tieto príklady však predstavujú politické porovnania, nie konkrétny zoznam investícií, ktoré už boli pre pozastavenie platby zrušené.
Vláda zdôrazňuje, že väčšinu záväzkov splnila
Slovenský úrad pre plán obnovy upozorňuje na širší výsledok hodnotenia.
Podľa jeho údajov má Slovensko po ôsmich žiadostiach priznaných alebo predbežne kladne posúdených približne 99 percent ich celkového hrubého objemu.
Úrad tiež pripomína, že pri dvoch sporných reformách hrozila pri ich úplnom nesplnení podstatne vyššia sankcia.
Podľa vlády sa podarilo preukázať značnú časť splnených záväzkov a zostávajúce výhrady sa týkajú konkrétnych podmienok.
Slovenské orgány preto pripravujú doplnenie dôkazov o ochrane starých lesov a hlucháňa aj o technických parametroch pilotnej veternej oblasti.
Úrad zároveň poukazuje na skúsenosť so siedmou žiadosťou, pri ktorej sa po doplnení podkladov podarilo dosiahnuť uvoľnenie pôvodne pozastavenej sumy.
To však nezaručuje rovnaký výsledok aj v aktuálnom prípade.
Prečo je spor dôležitý pre Slovensko?
Plán obnovy nie je určený iba na ochranu prírody alebo energetické projekty.
Jeho zdroje podporujú modernizáciu nemocníc, škôl, verejných budov, sociálnych služieb a ďalších oblastí.
Každé definitívne krátenie európskych financií by preto znamenalo nižší objem dostupných prostriedkov.
Zatiaľ však nie je možné tvrdiť, že konkrétna nemocnica alebo škola príde o financovanie v dôsledku aktuálneho pozastavenia.
Takýto záver by si vyžadoval konkrétne rozhodnutia o rozpočte a projektoch.
Politický spor medzi PS a Tomášom Tarabom navyše otvára širšiu otázku: kto nesie zodpovednosť za záväzky štátu, keď sa ich podmienky menia počas viacerých vládnych období?
Odpoveď závisí od konkrétnych rozhodnutí, termínov a kompetencií jednotlivých inštitúcií.
Čo bude nasledovať?
Najbližšie týždne budú rozhodujúce pre prípravu slovenského stanoviska.
Úrad pre plán obnovy spolu s príslušnými ministerstvami plánuje predložiť Európskej komisii ďalšie dokumenty a odborné argumenty.
Pri národných parkoch pôjde predovšetkým o mapové a právne podklady dokazujúce rozsah ochrany dotknutých území.
Pri veternej energii bude dôležité preukázanie technickej vhodnosti vybranej oblasti.
Až následné hodnotenie Európskej komisie ukáže, či Slovensko získa celú predbežne pozastavenú sumu.
Zatiaľ je potvrdené, že Brusel má výhrady k dvom podmienkam a pozastavil 62,54 milióna eur. Otázka politickej zodpovednosti zostáva predmetom sporu a konečný finančný výsledok ešte nie je známy.
Spoznajte nových ľudí vo svojom okolí
Zaujíma vás dianie na Slovensku, ochrana prírody alebo spoločenské témy? Na Stretnisa.online sa môžete zaregistrovať a spoznať ľudí s podobnými záujmami.
Zdroje: TASR, STVR, Progresívne Slovensko, Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy, 16. novembra 2026.