Podpísaním spoločnej deklarácie vyvrcholilo v Košiciach stretnutie prezidentov Bukureštskej deviatky
KOŠICE 28. februára (WebNoviny.sk) – Podpísaním spoločnej deklarácie dnes v Košiciach vyvrcholilo stretnutie prezidentov Bukureštskej deviatky (B9), teda štátov, ktoré sú na východnom krídle Severoatlantickej aliancie (NATO). Na rokovaní sa zúčastnil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Témou rokovania hláv štátov boli otázky bezpečnosti.
Silnejšie bezpečie
Ako na tlačovej besede po stretnutí uviedol slovenský prezident Andrej Kiska, základnou úlohou štátu a politikov je zaistiť bezpečnosť pre občanov, aby investície do obrany mali zmysel a aby sa pretavili do pocitu silnejšieho bezpečia.
V diskusii sa podľa prezidenta venovali otázke bezpečnosti Európy ako súčasti Severoatlantickej aliancie (NATO). Hovorili tiež o tom, ako robiť Európu bezpečnou, ale tiež ako ubezpečiť obyvateľov tých krajín, ktoré sa bezpečne necítia, že vojská NATO sú pripravené dostatočne rýchlo a pružne reagovať. „Je našou prioritou, aby naša kolektívna obrana bola efektívna.
Aby odradila ktoréhokoľvek protivníka. Aby sme dokázali spoločne rýchlejšie reagovať na nebezpečenstvo. Aby naše sily boli lepšie vyzbrojené a dobre pripravené. Aby sme si vedeli plniť naše záväzky. Nie preto, že to niekto povedal. Ale preto, že chceme dať našim občanom pocit skutočného bezpečia,“ uviedol Kiska.
Suverénne rozhodnutie
Diskutovalo sa podľa neho aj o vývoji za hranicami, konkrétne o situácii na Ukrajine, v oblasti Čierneho mora, aj o aktivitách Ruska a o nebezpečí zhoršovania bezpečnostnej situácie. Pozornosť sa venovala aj novým technológiám. „Dnes čelíme klamstvám, pokriveným pravdám a šíreniu dezinformácií. Tie majú za cieľ spochybniť, alebo ničiť základ nášho úspechu, našej bezpečnosti a stability.
Ale tiež ovplyvniť schopnosť vnímať naše vlastné suverénne rozhodnutia,“ uviedol prezident s tým, že sa s prizvanými expertmi zhodli, že to nie sú izolované incidenty, ale premyslené kroky prítomné vo všetkých krajinách. Podľa Kisku však počas celého stretnutia nezaznel hlas o tvorení nových štruktúr, keďže sila Severoatlantickej aliancie je v jej jednote. „Hovoríme o dopĺňaní NATO, ale v žiadnom prípade o nahrádzaní. Hovoríme o lepšej pripravenosti Európy, ale určite nie o nových štruktúrach. To bolo posolstvo, ktoré aj dnes zaznelo z našej Bukureštskej deviatky,“ dodal prezident.
Rumunský prezident Klaus Werner Iohannis zdôraznil, že je podporovateľom politiky otvorených dverí v NATO. „Je to prístup, ktorý pomáha posilňovaniu stability i prosperity celého Severoatlantického priestoru. Zvyšuje príspevok NATO k vývoju v jednotlivých členských štátoch a Rumunsko preto podporuje rozširovanie smerom na východ, či už ide o Moldavsko, Gruzínsko alebo Ukrajinu.
Spoločné ciele
Všetky tieto štáty majú spoločné ciele. To je bližšie sa primknúť k NATO prostredníctvom vlastných vnútorných reforiem, ktoré predstavujú priority pre každý tento štát,“ uviedol rumunský prezident. Aj poľský prezident Andrzej Duda konštatoval, že vďaka spolupráci sa bezpečnosť jednotlivých krajín posilňuje.
„Zhodli sme sa, že tie najzávažnejšie hrozby, ktorým čelíme, je návrat imperiálnych ambícií Ruska, ktoré sa dejú, sú skutočné a na to musíme primerane zareagovať,“ uviedol Duda s tým, že prezidenti hovorili aj o navýšení počtov vojakov NATO v tomto regióne. Poľsko označil za uzol, z ktorého sa môže šíriť bezpečnosť do ďalších štátov.
Na rokovaní v Košiciach sa stretli prezidenti a prezidentky Bulharska, Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska. Hlavným cieľom podujatia iniciovaného Andrejom Kiskom bolo pripomenúť si 70. výročie vzniku NATO, 15. výročie vstupu Slovenskej republiky a ďalších členov B9 do NATO a 20. výročie vstupu Českej republiky, Maďarska a Poľska.
Zdroj: Webnoviny.sk – Podpísaním spoločnej deklarácie vyvrcholilo v Košiciach stretnutie prezidentov Bukureštskej deviatky © SITA Všetky práva vyhradené.
