Európsky súd pre ľudské práva vyniesol vlani voči Slovensku 12 rozsudkov, riešil aj policajný zásah v Moldave
29.8.2021 (Webnoviny.sk) – V roku 2020 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil voči Slovenskej republike 12 rozsudkov. Táto informácia odznela na 39. zasadnutí Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, výstup z ktorého v stredu vzal kabinet na vedomie.
Porušenie tretieho článku
Medzi najznámejšie prípady, v ktorých ESĽP rozhodol, bol policajný zásah v Moldave nad Bodvou. Súd v tomto prípade konštatoval porušenie článku 3. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento článok konštatuje, že nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
„V ďalších piatich prípadoch súd konštatoval porušenie článku 6. dohovoru, konkrétne princípu právnej istoty z dôvodu, že na základe využitia inštitútu mimoriadneho dovolania Generálnym prokurátorom SR Najvyšší súd SR zrušil právoplatné rozsudky znejúce v prospech sťažovateľa,“ konštatuje materiál.
Na výkon dohliada výbor ministrov
Samotný výkon rozsudkov nie je podľa dokumentu integrálnou súčasťou konania pred ESĽP, ale na ich výkon dohliada Výbor ministrov Rady Európy. „Preto výkon rozsudkov spočíva v tom, že rozsudok, ktorý je pre štát záväzný, musí štát vykonať. Voľba opatrení na výkon rozsudku je v dispozícii konkrétneho štátu,“ konštatuje dokument.
Výkon rozsudkov má podľa materiálu charakter individuálnych a všeobecných opatrení. „Individuálne opatrenia predovšetkým smerujú voči konkrétnemu sťažovateľovi, ktorý pred ESĽP v spore proti štátu vyhral. Spočívajú najmä vo vyplatení spravodlivo priznaného zadosťučinenia, respektíve v opatreniach, ktorých cieľom je dostať sťažovateľa do situácie, v ktorej by sa nachádzal, ak by k porušeniu jeho práv nebolo došlo,“ uvádza sa v dokumente.
Raziu v Moldave posudzujú
V prípade razie v Moldave sú tieto individuálne opatrenia podľa dokumentu predmetom posudzovania, či je ich vôbec možné po právnej stránke uskutočniť, nakoľko štát sa v rámci výkonu rozsudku musí pohybovať v rámci svojho právneho poriadku.
„Je preto potrebné skúmať, či vôbec možno vyšetrovanie v danom prípade nejakým spôsobom obnoviť. Obnova konania v zmysle Trestného poriadku však danom prípade možná nie je,“ uvádza materiál s tým, že nateraz táto otázka nie je uzavretá.
Nedostatočná promptnosť
Pokiaľ ide o všeobecné opatrenia, tie podľa dokumentu budú zahŕňať najmä senzibilizačné opatrenia (zvýšenie citlivosti, vnímavosti, pozn. SITA) v rámci Policajného zboru SR so zameraním na účinnosť vyšetrovania, ktorá bola namietaná.
„Riešiť by sa mali nedostatky pokiaľ ide o promptnosť začatia vyšetrovania, to znamená rýchlosť a bezprostrednosť výkonu jednotlivých procesných úkonov o vyšetrovaní a tiež bude pozornosť zameraná na to, akým spôsobom vyšetrovateľ a dozorový prokurátor reagovali na otázku možného rasového motívu skutku. Predmetom posudzovania preto budú určité normy a vnútorné metodiky Policajného zboru,“ uzavrel materiál.
Viac k témam: policajný zásah, Rada vlády pre ľudské práva
Zdroj: Webnoviny.sk – Európsky súd pre ľudské práva vyniesol vlani voči Slovensku 12 rozsudkov, riešil aj policajný zásah v Moldave © SITA Všetky práva vyhradené.
