Europarlament chce zreformovať európske voľby. Čo sa zmení a aké nové pravidlá chce zaviesť?

4. mája 2022 2 Min Read

Doba čítania: 2 minúty/minút

4.5.2022 (Webnoviny.sk) – Európsky parlament (EP) v utorok rozbehol reformu aktu o voľbách do EP. Poslanci chcú z 27 samostatných volieb s odlišnými pravidlami urobiť jednotné európske voľby. Informujú o tom prostredníctvom oficiálnej webstránky europarlamentu.

Legislatívna iniciatíva, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 323 za, 262 proti a 48 sa zdržalo hlasovania, požaduje zmenu pravidiel hlasovania v európskych voľbách. Parlament v tejto súvislosti prijal aj sprievodné uznesenie, ktoré plénum podporilo pomerom hlasov 331:257 a 52 poslancov sa zdržalo.

Volič by mal dva hlasy

Poslanci navrhujú úpravu volieb do Európskeho parlamentu tak, aby mal každý volič dva hlasy – jeden by odovzdal kandidátom vo vnútroštátnom volebnom obvode a jeden kandidátom v spoločnom volebnom obvode pre celú Európsku úniu (EÚ), z ktorého by po voľbách vzišlo 28 poslancov EP.

Členské štáty by sa mali rozdeliť do troch skupín v závislosti od počtu obyvateľov, aby sa dosiahla geografická vyváženosť kandidátnych listín. Tie by sa potom proporčne obsadili kandidátkami a kandidátmi z uvedených troch skupín.

Celoúnijné kandidátne listiny by mali predkladať európske volebné subjekty, ako sú koalície národných politických strán, národných združení voličov alebo európskych politických strán.

Väčšia rodová vyváženosť

Cieľom poslancov je tiež dosiahnutie väčšej rodovej vyváženosti. Hoci nedávne voľby priniesli všeobecné zlepšenie, poukazujú na to, že v niektorých krajinách sa nepodarilo zvoliť ani jedinú poslankyňu Európskeho parlamentu.

Preto v texte navrhujú zavedenie povinných striedavých zoznamov, teda striedanie ženských kandidátok a mužských kandidátov, či kvót tak, aby sa neporušili práva nebinárnych osôb.

Spoločný volebný deň pre celú EÚ

Medzi ďalšie návrhy, vďaka ktorým by voľby mohli byť európskejšie, patria aj ustanovenie 9. mája ako spoločného európskeho volebného dňa, zadefinovanie práva kandidovať vo voľbách pre všetkých občanov EÚ vo veku aspoň 18 rokov, stanovenie záväzného prahu zvoliteľnosti na úrovni 3,5 % pre väčšie volebné obvody tvoriace aspoň 60 mandátov, zaistenie rovnakého prístupu k voľbám pre všetkých občanov vrátane osôb so zdravotným postihnutím a možnosti hlasovania poštou, zaistenie práva občanov hlasovať za predsedu Európskej komisie ako za hlavného kandidáta, systém takzvaných Spitzenkandidaten, prostredníctvom celoúnijnej kandidátnej listiny.

Legislatívu musí schváliť aj Rada

Uznesenie tiež počíta so zriadením Európskeho volebného orgánu, ktorého úlohou bude dohliadať na celý proces a zabezpečiť súlad s novými pravidlami.

Ako sa uvádza v článku 223 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, legislatívnu iniciatívu Parlamentu musí jednomyseľne schváliť Rada. Potom sa iniciatíva vráti do Parlamentu na opätovné odobrenie. Následne ju schvaľujú členské štáty v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami. Rokovania s Radou sa začnú, až keď členské štáty prijmú svoju pozíciu.

Európsky akt o voľbách pochádza z roku 1976, upravený bol v rokoch 2002 a 2018, hoci neskoršia novela ešte nie je v platnosti. Jeho súčasťou sú spoločné princípy, ktoré musia byť zohľadnené v právnych predpisoch členských štátov týkajúcich sa volieb do Európskeho parlamentu. Súčasný akt však nestanovuje jednotný volebný systém platný v celej EÚ.