Iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí po prvý raz verejne priznal, že počas viac než dvojtýždňových protivládnych protestov v krajine zahynuli tisíce ľudí. V sobotnom prejave k národu však za rozsah násilia a počet obetí nepriamo obvinil Spojené štáty a amerického prezidenta Donald Trump, ktorého označil za „zločinca“ a hlavného iniciátora destabilizácie Iránu.
Protesty vypukli koncom decembra a pôvodne ich vyvolala rastúca nespokojnosť verejnosti s ťažkou ekonomickou situáciou, vysokou infláciou a nezamestnanosťou. V priebehu niekoľkých dní sa však rozšírili do desiatok miest a nadobudli otvorene politický charakter. Chameneí vo svojom prejave tvrdil, že Trump protestujúcich „otvorene povzbudzoval“ prísľubmi americkej vojenskej podpory.
Odmietnutie zodpovednosti bezpečnostných síl
Najvyšší vodca sa vo vystúpení vyhol akejkoľvek zmienke o postupoch iránskych bezpečnostných zložiek. Svedkovia a medzinárodné ľudskoprávne organizácie však opakovane upozorňovali na ostrú represiu, vrátane streľby do davov z ulíc, striech budov či zásahov dronov. Podľa údajov americkej organizácie Human Rights Activists News Agency (HRANA zahynulo počas nepokojov viac než 3 600 ľudí, hoci tieto čísla nebolo možné nezávisle overiť.
Jedna z účastníčok protestov v Teheráne pre médiá opísala, ako bezpečnostné sily mierili laserovými zameriavačmi na hlavy demonštrantov. „Strieľali ľuďom do tváre,“ uviedla anonymne zo strachu pred represáliami. Podľa jej slov boli protestujúci prakticky neozbrojení a snažili sa len improvizovane brániť proti slznému plynu.
Rétorika „zahraničného sprisahania“
Chameneí označil účastníkov protestov za „výtržníkov“ rozdelených do dvoch skupín: na tých, ktorí mali byť podľa neho financovaní a riadení Spojenými štátmi a Izraelom, a na „naivných mladých ľudí“, ktorých údajne zmanipulovali organizátori nepokojov. Títo mladí ľudia podľa jeho slov poškodili energetickú infraštruktúru, mešity, školy, banky a zdravotnícke zariadenia. Iránske úrady však dlhodobo nepredložili dôkazy o priamom zahraničnom riadení protestov.
Sporné čísla a ostrá výmena s Washingtonom
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí sa snažil rozsah obetí relativizovať, keď tvrdil, že zahynuli „stovky, nie tisíce“ ľudí. Podľa neho ide o „dezinformačnú kampaň“. Napätie ďalej eskalovalo po tom, čo Trump vyzval protestujúcich, aby „prevzali inštitúcie krajiny“, a ubezpečoval ich, že „pomoc je na ceste“.
Trump následne reagoval na Chameneího obvinenia ostrými vyjadreniami, v ktorých iránskeho lídra označil za „chorého muža“ a vyzval na zmenu vedenia krajiny. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján varoval, že akýkoľvek útok na najvyššieho vodcu by bol považovaný za „vyhlásenie totálnej vojny“.
Internet ako nástroj kontroly
Počas najintenzívnejších nepokojov iránske úrady takmer úplne odpojili krajinu od internetu. Podľa organizácie NetBlocks sa konektivita znížila na približne dve percentá bežnej úrovne. Hoci koncom týždňa došlo k miernemu zlepšeniu, prístup k internetu zostáva výrazne obmedzený.
Analytické zhrnutie
Chameneího priznanie tisícok obetí je bezprecedentné, no jeho odmietnutie zodpovednosti iránskeho režimu naznačuje, že vedenie krajiny nemá v úmysle zmeniť svoj prístup. Protesty síce mohli dočasne utíchnuť, no hlboké ekonomické a politické príčiny nespokojnosti pretrvávajú. Irán tak zostáva krajinou s vysokým potenciálom ďalšej destabilizácie.
