30.4.2024 (SITA.sk) – Slovensko je členom Európskej únie už dvadsať rokov. Členstvo v eurozóne, teda spoločnej menovej zóne krajín platiacich eurom, prinieslo podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša výhodnejšie úroky a lacnejšie náklady na dlhovú službu.
„Znamená to, že príbeh Slovenska v EÚ je úspešným príbehom. Ale to, do akej miery je úspešný, závisí hlavne od nás,“ povedal Gábriš. Napriek tomu, že sme čistým príjemcom finančných výhod z členstva, tak to zďaleka nie je podľa jeho slov jediná výhoda, ktorá z nášho členstva plynie.
Krajine sa darilo čeliť novým výzvam
Hlboká integrácia malej a otvorenej ekonomiky, ako je Slovensko, vrátane schengenského priestoru a eurozóny, je zároveň medzinárodným a bezpečnostným ukotvením krajiny spolu s členstvom v ďalších medzinárodných a bezpečnostných inštitúciách. Krajinám EÚ sa zároveň darilo čeliť novým výzvam, ako boli finančná kríza, pandémia alebo energetická kríza, a to vytváraním nových spoločných nástrojov alebo spoločnými nákupmi, či prepájaním energetických trhov.
„To by bola malá krajina obkolesená väčšími susedmi sama pravdepodobne v dnešných časoch iba ťažko sama schopná. Členstvo v EÚ je preto úspechom a aj z dnešného pohľadu stále nemá žiadnu lepšiu alternatívu,“ dodal Gábriš.
Čistý prijímateľ prostriedkov
„Podľa modelu našich kolegov z Erste Group Research je slovenské HDP na obyvateľa vyššie až o 16 % vďaka členstvu v Európskej únii a eurozóne,“ pokračoval analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Kľúčová časť konvergencie sa odohrala medzi rokmi 2004 až 2013.
„Odvtedy náš level HDP na obyvateľa voči EÚ rástol len veľmi mierne. Rastový model Slovenska sa musí zmeniť,“ upozorňuje Horňák. Nominálne mzdy na Slovensku vzrástli od roku 2004 až 2,7-násobne, zatiaľ čo ceny sú vyššie o približne 80 %.
Z dostupných dát vyplýva, že do roku 2022 pritieklo z Európskej únie na Slovensko 24,8 mld. eur. Za rovnaké obdobie Slovensko prispelo do rozpočtu EÚ zhruba 13,1 mld. eur, čo z krajiny robí podľa Horňáka čistého prijímateľa prostriedkov.
48 miliárd pre Slovensko
Podľa odhadov by tak na Slovensko mohlo do roku 2030 pritiecť zo zdrojov Európskej únie až 48 miliárd eur. EÚ čelí viacerým výzvam. Prítomný je nárast populizmu, dezinformácií, či ekonomického nacionalizmu. Na to bude musieť EÚ podľa analytika reagovať. Okrem toho je tu niekoľko ďalších krokov, ako napríklad odstrihnutie sa od ruských energií a pomoc Ukrajine.
„Aj v závislosti od výsledku júnových eurovolieb bude zaujímavé sledovať politickú úroveň diskusie o budúcnosti tzv. zelenej dohody,“ uvádza Horňák. Nielen z pohľadu nákladových položiek sa stáva únia menej konkurencieschopnou oproti vyspelému západu. Problémom je podľa analytika aj oblasť inovácií.
Dôležitý hospodársky súper
„Napríklad v roku 2021 sme v EÚ zaznamenali 69 unicorn startupov, zatiaľ čo v Číne ich bolo 169 a v USA dokonca až 470,“ pokračuje Horňák. Pre podporu inovačného prostredia a dlhodobého rozvoja kontinentu je podľa neho dôležité pokročiť v projekte kapitálovej únie, ktorá zabezpečí lepší prístup k financovaniu.
A zároveň, v Číne rastie pre EÚ dôležitý hospodársky súper, ktorý však drží aj strategicky významné suroviny dôležité pre zelenú transformáciu starého kontinentu.
Viac k témam: členstvo v Európskej únii, Ekonomický rast, Eurozóna, Slovenská ekonomika
Zdroj: SITA.sk – Členstvo v Únii je úspechom, no rastový model Slovenska sa musí podľa analytikov zmeniť © SITA Všetky práva vyhradené.
