Dunajec patrí medzi hraničné rieky Slovenska, keďže leží na hranici s Poľskom. Ide o pravostranný prítok Visly. Dunajec sa zaraďuje medzi typické horské rieky, ktoré sú známe premenlivým vodným stavom. Výnimočná je svojou čistotou vody, čo môžeme tvrdiť aj v celoeurópskom merítku.
Dunajec vzniká sútokom riek Čierny a Biely Dunajec. Deje sa tak neďaleko Nového Targu pod severnými svahmi Vysokých Tatier. Od spomenutého poľského mesta tečie východným smerom, sprava postupne priberá na poľskom území Lesnicu, Bielu vodu (Bialka) a Osturniansky potok (Kacwin). Neďaleko obce Debno ústi do vodnej nádrže a následne preteká rozhraním Horného a Poľského Spiša. Ako sme už spomenuli, od Lysej nad Dunajcom po Lesnicu vytvára slovensko-poľskú štátnu hranicu. V rámci nášho územia preteká v dĺžke 17 kilometrov.

Po opustení Lysej nad Dunajcom na krátky okamih tešie na východ a preteká severne do Spišskej Starej Vsi. V tomto meste vytvára veľký meander, v ktorom sa nachádza prístavisko pltí. Po stočení na východ pri obci Majere vytvára veľký riečny ostrov a priberá Jordanec. Nasleduje stočenie oblúkom na sever pri Lesnici a priberá Havku. Následne minie Červený Kláštor a sprava priberá Lipník. Tu sa veľkým Meandrom zarezáva do vápencového masívu Troch korún, ktoré sú považované za symbol Pienin. Práve tu utvára známu tiesňavu Prielom Dunajca. Po stočení na sever vytvára ďalšie dva meandre. Najprudší tok rieky Dunajec sa nachádza pod bralami Siedmich mníchov pod vrchom Holica (828 m.n.m.). Po pribratí Lesnického potoka opúšťa územie Slovenska. Na poľskej strane stojí za zmienku prijatie svojho najväčšieho prítoku Poprad v Nowosackej kotliny.

Dunajec patrí k našim historicky najvýznamnejším riekam. Hraničnú čiaru na úseku od Lysej nad Dunajcom po Lesnícky potok tvorí od roku 1920. Záznamy o jeho dôležitých úlohách nájdeme ale o mnoho storočí skôr, keďže už od dávnych čias je považovaný za dôležitú dopravnú cestu. Približne od 2. storočia ju využívali pre cestu k Baltu za Jantárom rímski a grécki obchodníci, v tej dobe túto funkciu objavili napríklad aj galskí Kelti. Neskôr sa tu plavili Slovania či Germáni, ktorí takto prepravovali tovar či osoby k Baltskému moru či do oblasti Visly. V rokoch 1908 až 1917 prešiel tento úsek rekonštrukciou a bol pomenovaný ako Soľná cesta.

Naši severní susedia postavili na hornom toku Dunajca v roku 1997 vyrovnávaciu nádrž Niedzica a vodnú elektráreň Czorsztyn (dve turbíny s inštalovaným výkonom 90 MW a 56 m vysokou hrádzou). Samotné Czorsztynské jazero siaha až do hĺbky 50 m. Mimoriadne vyhľadávanou atrakciou, ktorú ponúka táto očarujúca rieka, je jej splav na pltiach. To si ale zaslúži svoj vlastný článok…
Pravé prítoky
· Biala
· Kameienica Nawojowska
· Poprad
· Grajcarek
· Lesnický potok
· Lipník
· Rieka
· Jordanec
· Kacwin/Osturniansky potok
· Bialka/Biela voda
· Lesnica
Ľavé prítoky
· Lososina
· Kamienica
· Ochotnicki Potok
· Krošnica
Dĺžka – 274 km (z toho na Slovensku 17 km)
Povodie – 6804 km² (680 400 ha)
Priemerný prietok – 84,3 m³/s
Krásy tejto rieky môžete spoznať aj vďaka ubytovaniu v Apartmánoch pri Dunajci. Viac informácií na ich webe alebo na Facebooku.